Písomná informácia pre používateľa

Venlamyl 75 mg

Venlamyl 150 mg

tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

venlafaxín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívaťtento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

• Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

• Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

• Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Venlamyl a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Venlamyl

3. Ako užívať Venlamyl

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Venlamyl

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

1. Čo je Venlamyl a na čo sa používa

Venlamyl je antidepresívum patriace do skupiny liekov, ktoré sa nazývajú inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (SNRI). Táto skupina liekov sa používa na liečbu depresií a iných stavov, ako sú napríklad úzkostné poruchy. Predpokladá sa, že ľudia, ktorí trpia depresiou a/alebo úzkosťou, majú nižšie hladiny serotonínu a noradrenalínu v mozgu. Nie je úplne jasné, ako antidepresíva účinkujú, ale môžu napomáhať tým, že zvyšujú hladiny serotonínu a noradrenalínu v mozgu.

Venlamyl sa používa na liečbu depresie u dospelých pacientov. Venlamyl sa tiež používa na liečbu dospelých s nasledovnými úzkostnými poruchami: generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha (strach alebo vyhýbanie sa sociálnym/spoločenským situáciám) a panická porucha (záchvaty paniky/panického strachu). Správna liečba depresií alebo úzkostných porúch je dôležitá, aby ste sa cítili lepšie. Ak nie sú liečené, váš stav sa nemusí zlepšiť a môže sa stať ešte vážnejším a následne ťažšie liečiteľným.

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Venlamyl

Neužívajte Venlamyl

Upozornenia a opatrenia

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Venlamylu

Predtým, ako začnete užívať Venlamyl, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:

Venlamyl môže počas prvých pár týždňov liečby spôsobiť pocit nepokoja alebo neschopnosť pokojne sedieť alebo stáť. Ak sa u vás vyskytne takýto stav, povedzte to svojmu lekárovi.

Ak sa vás týka čokoľvek z vyššie uvedeného, prosím, obráťte sa na svojho lekára predtým, ako začnete užívať Venlamyl.

Samovražedné myšlienky a zhoršovanie vašej depresie alebo úzkostnej poruchy

Ak trpíte depresiou a/alebo máte stavy úzkosti (úzkostnú poruchu), niekedy môžete mať sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť častejšie na začiatku užívania antidepresív, nakoľko u všetkých týchto liekov trvá určitý čas, kým začnú plne účinkovať, čo zvyčajne trvá okolo dvoch týždňov, ale niekedy aj dlhšie.

S väčšou pravdepodobnosťou môžete mať takéto myšlienky:

• ak ste už mali v minulosti samovražedné alebo sebapoškodzujúce myšlienky

• ak ste v mladom dospelom veku. Informácie z klinických štúdií preukázali zvýšené riziko samovražedného správania u mladých dospelých (vo veku menej ako 25 rokov) s psychiatrickými poruchami, ktorí boli liečení antidepresívami.

Ak u seba kedykoľvek zaznamenáte sebapoškodzujúce alebo samovražedné myšlienky, kontaktujte svojho lekára alebo choďte ihneď do nemocnice.

Môže byť prospešné informovať príbuzných alebo blízkych priateľovo tom, že máte depresiu alebo úzkostnú poruchu a požiadať ich, aby si prečítali túto písomnú informáciu pre používateľa. Môžete ich požiadať, aby vám povedali, ak si myslia, že sa vaša depresia alebo úzkosť zhoršuje, alebo ak ich trápia zmeny vo vašom správaní.

Sucho v ústach

Sucho v ústach bolo pozorované u 10 % pacientov liečených venlafaxínom. To môže zvýšiť riziko vzniku zubného kazu. Preto je potrebné, aby ste zubnej hygiene venovali zvýšenú pozornosť.

Cukrovka (diabetes)

V dôsledku liečby Venlamylom môže dojsť k zmene hladín glukózy vo vašej krvi. Preto môže byť potrebné upraviť dávkovanie vašich liekov na liečbu cukrovky.

Deti a dospievajúci

Venlamyl sa za normálnych okolností nemá používať u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Tiež by ste mali vedieť, že pacienti mladší ako 18 rokov sú vystavení zvýšenému riziku vedľajších účinkov, ako sú pokusy o samovraždu, samovražedné myšlienky a nepriateľské správanie (predovšetkým agresivita, vzdorovité správanie a zlosť), keď užívajú tento typ liekov. Napriek tomu lekár môže predpísať Venlamyl pacientom mladším ako 18 rokov na základe rozhodnutia, že je to v ich najlepšom záujme. Ak lekár predpísal Venlamyl pacientovi mladšiemu ako 18 rokov a vy sa chcete podrobnejšie informovať, obráťte sa, prosím, opätovne na svojho lekára. Informujte svojho lekára, ak sa u pacienta mladšieho ako 18 rokov, ktorý užíva Venlamyl, objaví alebo zhorší ktorýkoľvek z vyššie uvedených príznakov. Takisto, dlhodobé údaje o bezpečnosti liečby venlafaxínom týkajúce sa rastu, dospievania a rozvoja poznania a správania v tejto vekovej skupine ešte neboli preukázané.

Iné lieky a Venlamyl

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky , povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Váš lekár rozhodne, či môžete užívať Venlamyl s inými liekmi.

Nezačínajte ani neprestávajte užívať žiadne lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, ako aj prírodných a bylinných prípravkov, predtým, ako sa o tom poradíte so svojím lekárom alebo lekárnikom.

• Inhibítory monoaminoxidázy, ktoré sa používajú na liečbu depresie alebo Parkinsonovej choroby, sa nesmú užívať spolu s Venlamylom (IMAO: pozri časť „Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Venlamyl“).

• Serotonínový syndróm: potenciálne život ohrozujúci stav, alebo reakcie podobné neuroleptickému malígnemu syndrómu (NMS) (pozri časť „Možné vedľajšie účinky“), sa môžu vyskytnúť pri liečbe venlafaxínom, obzvlášť ak sa užívajú s inými liekmi.

Príklady takýchto liečiv sú:

• triptány (používané na liečbu migrény)

• iné lieky na liečbu depresie, napríklad SNRI, SSRI, tricyklické antidepresíva alebo lieky obsahujúce lítium

• lieky obsahujúce antibiotikum linezolid (používané na liečbu infekcií)

• lieky obsahujúce moklobemid, IMAO (používaný na liečbu depresie)

• lieky obsahujúce sibutramín (používané na chudnutie)

• lieky obsahujúce tramadol (používané na tlmenie bolesti)

• prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (nazývaný tiež Hypericum perforatum, prírodný alebo bylinný prípravok na liečbu miernej depresie)

• prípravky obsahujúce tryptofán (používané na problémy so spánkom a na depresiu)

• antipsychotiká (používané na liečbu ochorenia s príznakmi, ako počutie, videnie alebo cítenie vecí, ktoré tam v skutočnosti nie sú, mylné predstavy, nezvyčajná podozrievavosť, nejasné uvažovanie/myslenie a uzavretie sa do seba).

Znaky a príznaky serotonínového syndrómu môžu zahŕňať kombináciu nasledujúcich príznakov: nepokoj, halucinácie, strata koordinácie, zrýchlený tep srdca, zvýšená telesná teplota, rýchle zmeny krvného tlaku, nezvyčajne aktívne reflexy, hnačka, kóma, nevoľnosť (nutkanie na vracanie), vracanie.

Serotonínový syndróm sa vo svojej najzávažnejšej forme môže podobať na neuroleptický malígny syndróm (NMS). Známky a príznaky NMS môžu zahŕňať kombináciu týchto príznakov: horúčka, zrýchlený tep srdca, potenie, závažnú stuhnutosť svalov, zmätenosť, zvýšenie hladiny svalových enzýmov (zistené na základe krvných testov).

Ak si myslíte, že u vás došlo k vzniku serotonínového syndrómu, ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo choďte rovno na pohotovostné oddelenie najbližšej nemocnice.

Nasledujúce lieky sa môžu taktiež vzájomne ovplyvňovať s Venlamylom a majú sa užívať s opatrnosťou. Je obzvlášť dôležité, aby ste svojmu lekárovi alebo lekárnikovi povedali, ak užívate lieky obsahujúce:

• ketokonazol (liek proti plesňovým ochoreniam)

• haloperidol alebo risperidón (na liečbu psychických porúch)

• metoprolol (betablokátor na liečbu vysokého krvného tlaku a srdcových problémov)

Venlamyl a jedlo a nápoje a alkohol

Venlamyl sa má užívať spolu s jedlom (pozri časť 3 „Ako užívať Venlamyl“).

Počas liečby Venlamylom sa vyhnite konzumácii alkoholu.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikompredtým, ako začnete užívať tento liek.

Ak otehotniete alebo sa pokúšate otehotnieť, povedzte to svojmu lekárovi. Venlamyl užívajte len v prípade, ak ste sa o potenciálnom prínose liečby a možných rizikách liečby pre nenarodené dieťa poradili so svojím lekárom.

Uistite sa, že vaša pôrodná asistentka a/alebo lekár vedia o tom, že užívate Venlamyl. Pri užívaní počas tehotenstva môžu podobné lieky (SSRI) u novorodencovzvýšiťriziko vzniku vážneho stavu, nazývaného perzistujúca pľúcna hypertenzia novorodencov (PPHN), ktorá spôsobuje zrýchlenie dychu a zmodranie dieťaťa. Tieto príznaky sa obyčajne objavia počas prvých 24 hodín života dieťaťa. Ak spozorujete tieto príznaky u vášho dieťaťa, okamžite informujte svojho lekára a/alebo pôrodnú asistentku.

Ak ste tento liek užívali počas tehotenstva, ďalšími príznakmi, ktoré sa u vášho dieťaťa po narodení môžu vyskytnúť, sú ťažkosti pri dojčení, ako aj ťažkosti s dýchaním. Ak má vaše dieťa pri narodení takéto príznaky, ktoré vás znepokojujú, kontaktujte svojho lekára a/alebo pôrodnú asistentku, ktorí vám budú schopní poradiť.

Venlamyl prechádza do materského mlieka. Existuje riziko účinku na dieťa. Preto je potrebné, aby ste sa poradili so svojím lekárom, ktorý rozhodne, či máte prestať dojčiť, alebo máte ukončiť liečbu Venlamylom.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Neveďte vozidlá ani neobsluhujte žiadne nástroje alebo stroje, pokiaľ neviete, ako na vás Venlamyl pôsobí.

3. Ako užívať Venlamyl

Vždy užívajte tento liekpresne tak, ako vám povedal váš lekáralebo lekárnik. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekáraalebolekárnika.

Zvyčajná odporúčaná úvodná dávka na liečbu depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy a sociálnej úzkostnej poruchy je 75 mg denne. Pri liečbe depresie vám lekár môže dávku postupne zvyšovať v prípade potreby až do maximálnej dávky 375 mg denne. Ak sa liečite na panickú poruchu, váš lekár začne nižšou dávkou (37,5 mg) a bude ju postupne zvyšovať na 75 mg denne. Maximálna dávka na liečbu generalizovanej úzkostnej poruchy, sociálnej úzkostnej poruchy a panickej poruchy je 225 mg denne.

Venlamyl užívajte približne v rovnakom čase každý deň, buď ráno, alebo večer.

Kapsuly sa musia prehltnúť vcelku a zapiť tekutinou, nesmú sa otvárať, drviť, hrýzť ani rozpúšťať.

Venlamyl sa má užívať spolu s jedlom.

Ak máte ťažkosti s funkciou pečene alebo obličiek, oznámte to svojmu lekárovi, keďže vašu dávku Venlamylu možno bude treba upraviť.

Neprestávajte užívať Venlamyl bez toho, aby ste sa o tom poradili so svojím lekárom (pozri časť „Ak prestanete užívať Venlamyl“).

Ak užijete viac Venlamylu ako máte

Ak ste užili väčšie množstvo Venlamylu, ako vám predpísal lekár, ihneď kontaktujte svojho lekára alebo lekárnika. Príznaky možného predávkovania môžu zahŕňať rýchly tep srdca, zmeny úrovne bdelosti (od ospalosti až po kómu), rozmazané videnie, záchvaty alebo kŕče, a vracanie.

Ak zabudnete užiť Venlamyl

Ak ste zabudli užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete. Avšak, ak je už čas užitia nasledujúcej dávky, neužívajte zabudnutú dávku a užite iba jednu dávku ako obyčajne. Neužívajte v jeden deň vyššiu dávku Venlamylu než tú, ktorá vám bola predpísaná na jeden deň.

Ak prestanete užívať Venlamyl

Neprestávajte užívať váš liek, ani si neznižujte dávku bez toho, aby ste sa o tom poradili so svojím lekárom, a to ani v prípade, ak sa cítite lepšie. Ak sa váš lekár rozhodne, že už viac nepotrebujete liečbu Venlamylom, môže vás požiadať o postupné pomalé znižovanie dávky pred úplným vysadením liečby. Je známe, že vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť, keď pacienti prestanú užívať Venlamyl, najmä ak sa liečba Venlamylom vysadí náhle alebo ak sa dávka zníži príliš rýchlo. U niektorých pacientov sa môžu zaznamenať príznaky ako únava, závraty, mierne točenie hlavy, bolesť hlavy, ospalosť, nočné mory, sucho v ústach, strata chuti do jedla, nutkanie na vracanie (nevoľnosť), hnačka, nervozita, nepokoj, zmätenosť, zvonenie v ušiach, mravenčenie alebo zriedka pocit elektrického šoku, slabosť, potenie, záchvaty alebo príznaky podobné chrípke.

Váš lekár vám poradí, ako máte postupným znižovaním dávky liečbu Venlamylom ukončiť. Ak zaznamenáte ktorýkoľvek z týchto príznakov alebo iné príznaky spôsobujúce ťažkosti, poraďte sa o tom so svojím lekárom.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.

4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Ak pocítite niektorý z nasledujúcich účinkov, prestaňte užívať Venlamyl. Ihneď to oznámte svojmu lekárovi alebo choďte na pohotovostné oddelenie najbližšej nemocnice:

• tlak na hrudníku, sipot, problémy s prehĺtaním alebo dýchaním

• opuch tváre, hrdla, rúk alebo nôh

• pocit nervozity alebo úzkosti, závraty, pocit búšenia, náhle sčervenanie pokožky a/alebo pocit tepla

• závažná vyrážka, svrbenie alebo žihľavka (vyvýšené miesta červenej alebo bledej pokožky, ktoré často svrbia)

• známky a príznaky serotonínového syndrómu, ktoré môžu zahŕňať nepokoj, halucinácie, stratu koordinácie, zrýchlený tep srdca, zvýšenú telesnú teplotu, rýchle zmeny krvného tlaku, nezvyčajne aktívne reflexy, hnačku, kómu, nevoľnosť (nutkanie na vracanie), vracanie. Serotonínový syndróm sa vo svojej najzávažnejšej forme môže podobať na neuroleptický malígny syndróm (NMS). Známky a príznaky NMS môžu zahŕňať kombináciu týchto príznakov: horúčka, zrýchlený tep srdca, potenie, závažnú stuhnutosť svalov, zmätenosť, zvýšenie hladiny svalových enzýmov (zistené na základe krvných testov).

Ďalšie vedľajšie účinky, o ktorých by ste mali informovať svojho lekára, zahŕňajú:

• kašeľ, sipot, dýchavičnosť a vysokú teplotu

• čierna (dechtová) stolica alebo krv v stolici

• žltá koža alebo očné bielka, svrbenie alebo tmavý moč, čo môžu byť príznaky zápalu pečene (hepatitída)

• srdcové ťažkosti, ako je rýchly alebo nepravidelný tep srdca, zvýšený krvný tlak

• problémy s očami, ako je rozmazané videnie, rozšírené zreničky

• nervové problémy, ako závraty, tŕpnutie/mravčenie, poruchy pohybov, záchvaty alebo kŕče

• psychické problémy, ako hyperaktivita a eufória (pocit nezvyčajného prílišného vzrušenia)

• príznaky z prerušenia liečby (pozri časť „Ako užívať Venlamyl“ a „Ak prestanete užívať Venlamyl“)

• predĺžený čas krvácania – ak sa porežete alebo poraníte, môže trvať dlhšie ako zvyčajne, kým sa krvácanie zastaví.

Neľakajte sa, ak v stolici zbadáte malé biele guľôčky alebo granulky po užití tohto lieku. Vo vnútri kapsúl Venlamylu sú sféroidy (malé biele guľôčky), ktoré obsahujú liečivo (venlafaxín). Tieto sféroidy sa z kapsule uvoľňujú do vášho žalúdka. Ako sféroidy cestujú pozdĺž vaším žalúdkom a črevami, venlafaxín sa pomaly uvoľňuje. „Obal“ sféroidu sa nerozpúšťa a vylučuje sa z tela stolicou. Preto aj keď môžete vidieť sféroidy vo vašej stolici, dávka lieku sa v tele absorbovala.

Úplný zoznam vedľajších účinkov

Veľmi časté (môžu postihnúť viac ako 1 z 10 ľudí)

• závraty; bolesť hlavy

• nevoľnosť (nutkanie na vracanie); sucho v ústach

• potenie (vrátane nočného potenia)

Časté (môžu postihnúť až 1 z 10 ľudí)

• znížená chuť do jedla

• zmätenosť; pocit odlúčenia (oddelenia) od seba; chýbajúci orgazmus; znížené libido; nervozita; nespavosť; nezvyčajné sny

• ospalosť; tras; tŕpnutie/mravčenie; zvýšené svalové napätie

• poruchy videnia vrátane rozmazaného videnia; rozšírené zreničky; neschopnosť oka automaticky zmeniť zaostrenie z vzdialených na blízke objekty

• zvonenie v ušiach (tinnitus)

• búšenie srdca (palpitácie)

• zvýšený krvný tlak; návaly tepla

• zívanie

• vracanie; zápcha; hnačka

• častejšie močenie; ťažkosti pri močení

• nepravidelnosti menštruácie ako je zvýšené krvácanie alebo nepravidelné zvýšené krvácanie; nezvyčajná ejakulácia/orgazmus (u mužov); erektilná dysfunkcia (impotencia)

• slabosť (asténia); únava; zimnica

• zvýšená hladina cholesterolu

Menej časté (môžu postihnúť až 1 zo 100 ľudí)

• halucinácie; pocit odlúčenia (oddelenia) od reality; rozrušenosť; nezvyčajný orgazmus (u žien); nedostatok citov alebo emócií; pocit nadmerného vzrušenia; škrípanie zubami

• pocit nepokoja alebo neschopnosť pokojne sedieť alebo stáť; mdloby; mimovoľné pohyby svalov; zhoršená koordinácia a rovnováha; zmena vnímania chuti

• rýchly tep srdca; pocit závratov (obzvlášť pri rýchlom postavení sa)

• vracanie krvi, čierna dechtová stolica alebo krv v stolici, čo môže byť príznakom vnútorného krvácania

• môže byť prítomný celkový opuch pokožky, najmä tváre, úst, jazyka, oblasti krku alebo rúk a nôh a/alebo vyvýšená svrbivá vyrážka (žihľavka); citlivosť na slnečné svetlo; modriny; vyrážka; nezvyčajné vypadávanie vlasov

• neschopnosť močenia

• zvýšenie telesnej hmotnosti; úbytok telesnej hmotnosti

Zriedkavé (môžu postihnúť až 1 z 1 000 ľudí)

• záchvaty alebo kŕče

• neschopnosť kontrolovať močenie

• nadmerná aktivita, víriace myšlienky a znížená potreba spánku (mánia)

Neznáme (z dostupných údajov)

• znížený počet krvných doštičiek vo vašej krvi vedúci k zvýšenému riziku tvorby modrín alebo krvácania; poruchy krvi, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku infekcie

• opuch tváre alebo jazyka, dýchavičnosť alebo ťažkosti s dýchaním, často sprevádzané kožnými vyrážkami (môže to byť závažná alergická reakcia)

• nadmerný príjem tekutín (stav známy ako SIADH)

• znížená hladina sodíka v krvi

• myšlienky na samovraždu a samovražedné správanie; počas liečby venlafaxínom a krátko po ukončení liečby sa zaznamenali prípady samovražedných myšlienok a samovražedného správania (pozri časť 2 „Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Venlamyl“)

• dezorientácia a zmätok často sprevádzané halucináciami (delírium); agresivita

• vysoká telesná teplota a stuhnutosť svalov, zmätenosť alebo rozrušenie, a potenie, alebo ak pociťujete trhavé pohyby svalov, ktoré neviete kontrolovať, čo môžu byť príznaky závažného ochorenia známeho ako malígny neuroleptický syndróm; euforické pocity, ospalosť, trvalé rýchle pohyby očí, nemotornosť, nepokoj, pocit opitosti, potenie alebo stuhnutosť svalov, čo sú príznaky serotonínového syndrómu; stuhnutosť, kŕče a mimovoľné pohyby svalov

• silná bolesť v očiach a zhoršené alebo rozmazané videnie

• točenie hlavy (vertigo)

• pokles krvného tlaku; nezvyčajný, rýchly alebo nepravidelný tep srdca, ktorý môže viesť k mdlobám; nezvyčajné krvácanie, napr. krvácanie z ďasien, krv v moči alebo vo zvratkoch, alebo výskyt neočakávaných modrín alebo prasknutých krvných ciev (prasknuté žilky)

• kašeľ, sipot, dýchavičnosť a vysoká teplota, čo sú príznaky zápalu pľúc spojeného so zvýšeným počtom bielych krviniek (pľúcna eozinofília)

• ťažká bolesť brucha alebo chrbta (čo môže naznačovať závažné problémy s črevami, pečeňou alebo podžalúdkovou žľazou - pankreasom)

• svrbenie, zožltnutie kože alebo očí, tmavý moč alebo príznaky podobné chrípke, čo sú príznaky zápalu pečene (hepatitídy); mierne zmeny v hladine pečeňových enzýmov v krvi

• kožná vyrážka, ktorá sa môže rozvinúť do závažných pľuzgierov a odlupovania pokožky; svrbenie; mierna vyrážka

• nevysvetliteľná svalová bolesť, citlivosť alebo slabosť (rabdomyolýza)

• nezvyčajná tvorba materského mlieka

Venlamyl niekedy spôsobuje neželané vedľajšie účinky, ktorých si nemusíte byť vedomý, ako je zvýšenie krvného tlaku alebo nezvyčajný tep srdca; mierne zmeny hladín pečeňových enzýmov, sodíka alebo cholesterolu v krvi. Zriedkavejšie môže Venlamyl znížiť funkciu krvných doštičiek, čo vedie k zvýšenému riziku tvorby modrín alebo ku krvácaniu. Z týchto dôvodov vám príležitostne lekár môže dať urobiť krvné testy, najmä ak užívate Venlamyl dlhodobo.

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5. Ako uchovávať Venlamyl

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po skratke EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6. Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Venlamyl obsahuje

Liečivojevenlafaxín.

Každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje venlafaxín vo forme hydrochloridu, v množstve zodpovedajúcom 75 mg alebo 150 mg venlafaxínu (vo forme hydrochloridu).

Ďalšie zložkysú:

Obsah kapsuly: mikrokryštalická celulóza, hydroxypropylcelulóza, mastenec

Spodná vrstva obalu: hypromelóza 6cP, makrogol 400, makrogol 8 000

Obal umožňujúci predĺžené uvoľňovanie: etylcelulóza, hypromelóza

Vonkajší obal kapsuly (hlavička a telo kapsuly): červený oxid železitý (E 172), žltý oxid železitý (E 172), oxid titaničitý (E 171), želatína

Atrament na potlač: šelaková glazúra, propylénglykol, čierny oxid železitý (E 172), hydroxid draselný

Ako vyzerá Venlamyl a obsah balenia

Venlamyl 75 mg: Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti 1, ktorých hlavička a telo kapsuly sú nepriehľadné, telovej (ružovej) farby, s označením “MYLAN” nad „VE75“ vytlačenými v smere osi čiernym atramentom.

Venlamyl 150 mg:Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti 0, ktorých hlavička a telo kapsuly sú nepriehľadné, tmavooranžovej farby, s označením “MYLAN” nad „VE150“ vytlačenými v smere osi čiernym atramentom.

Blistrové balenia s Aclar/PVC/Al fóliou a blistrové balenia s OPA/Alu/PVC fóliou v balení po 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním a HDPE fľaše obsahujúce 250 tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Generics [UK] Ltd.

Station Close, Potters Bar, Hertfordshire, EN6 1TL, Veľká Británia

Výrobca

McDermott Laboratories Limited t/a Gerard Laboratories

35/36 Baldoyle Industrial Estate, Grange Road, Dublin 13, Írsko

Generics [UK] Ltd.

Station Close, Potters Bar, Hertfordshire, EN6 1TL, Veľká Británia

Mylan Hungary Kft.

H-2900, Komárom, Mylan utca 1, Maďarsko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím, miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:

MYLAN s r.o., Rožňavská 24, 82104 Bratislava, Slovenská republika

Telefónne číslo: +421 2 32 199 100

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:

Belgicko: Venlamylan 37,5 mg / 75 mg / 150 mg

Cyprus: Venlafaxin Generics

Česká republika: Venlamyl 75 mg / 150 mg

Dánsko: Vefamyl

Francúzsko: Venlafaxine MYLAN PHARMA LP 37,5 mg / 75 mg

Holandsko: Venlafaxine Mylan 37,5 mg / 75 mg / 150 mg, capsules met verlengde afgifte, hard

Írsko: Vexarin XL

Nemecko: Venlafaxin Mylan 37,5 mg / 75 mg / 150 mg Hartkapseln, retardiert

Nórsko: Vefamyl

Poľsko: Venlafaxine Mylan

Portugalsko: Venlafaxina Anova

Rakúsko: Venlafaxin Mylan 75 mg / 150 mg Retardkapseln

Slovenská republika: Venlamyl 75 mg / 150 mg

Slovinsko: Nefexyl

Španielsko: Venlafaxina Retard Mylan Pharmaceuticals 75 mg / 150 mg cápsulas duras de liberación prolongada EFG

Švédsko: Vefamyl

Veľká Británia: Agrestic XL 75 mg / 150 mg

Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v novembri 2014.

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Venlamyl 75 mg

Venlamyl 150 mg

Tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

2.1 Všeobecný opis

Venlamyl 75 mg:

Každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 75 mg venlafaxínu (vo forme hydrochloridu).

Venlamyl 150 mg:

Každá tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním obsahuje 150 mg venlafaxínu (vo forme hydrochloridu).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním.

Venlamyl 75 mg:

Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti 1, ktorých hlavička a telo kapsuly sú nepriehľadné, telovej (ružovej) farby, s označením “MYLAN” nad „VE75“ vytlačenými v smere osi čiernym atramentom.

Venlamyl 150 mg:

Tvrdé želatínové kapsuly veľkosti 0, ktorých hlavička a telo kapsuly sú nepriehľadné, tmavooranžovej farby, s označením “MYLAN” nad „VE150“ vytlačenými v smere osi čiernym atramentom.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liečba epizód veľkej depresie.

Prevencia návratu epizód veľkej depresie.

Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy.

Liečba sociálnej úzkostnej poruchy.

Liečba panickej poruchy s agorafóbiou alebo bez nej.

4.2 Dávkovanie a spôsob podania

Dávkovanie

Epizódy veľkej depresie:

Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg podávaná jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže dávka zvýšiť až na maximálne 375 mg denne. Zvýšenie dávky môže prebiehať v 2 alebo viactýždňových intervaloch. Ak je to z klinického hľadiska pre závažnosť príznakov opodstatnené, zvyšovanie dávky je možné aj v kratších intervaloch, ale nie kratších ako 4 dni.

Vzhľadom na riziko od dávky závislých nežiaducich účinkov sa má dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať najnižšiu účinnú dávku.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba má byť pravidelne individuálne prehodnocovaná. Dlhodobá liečba môže byť vhodná aj na prevenciu návratu epizód veľkej depresie (MDE). Vo väčšine prípadov je odporúčaná dávka na prevenciu opätovného výskytu MDE rovnaká ako dávka používaná pri epizóde samotnej.

Po ústupe choroby sa majú antidepresívne lieky ďalej podávať počas najmenej 6 mesiacov.

Generalizovaná úzkostná porucha:

Odporúčaná úvodná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg podávaná jedenkrát denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na úvodných 75 mg denne, sa môže dávka zvýšiť až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky môže prebiehať v 2 alebo viactýždňových intervaloch.

Vzhľadom na riziko od dávky závislých nežiaducich účinkov sa má dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať najnižšiu účinnú dávku.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba má byť pravidelne individuálne prehodnocovaná.

Sociálna úzkostná porucha:

Odporúčaná dávka venlafaxínu s predĺženým účinkom je 75 mg podávaná jedenkrát denne. Neexistuje dôkaz, že by vyššie dávky poskytli akýkoľvek dodatočný účinok.

Avšak u individuálnych pacientov neodpovedajúcich na úvodnú dávku 75 mg denne sa môže zvážiť zvýšenie dávky až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky môže prebiehať v 2 alebo viactýždňových intervaloch.

Vzhľadom na riziko od dávky závislých nežiaducich účinkov sa má dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať najnižšiu účinnú dávku.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba má byť pravidelne individuálne prehodnocovaná.

Panická porucha:

Odporúča sa používať dávku 37,5 mg venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním denne počas 7 dní. Dávkovanie sa má následne zvýšiť na 75 mg denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na dávku 75 mg denne, sa môže dávka zvýšiť až na maximálne 225 mg denne. Zvýšenie dávky môže prebiehať v 2 alebo viactýždňových intervaloch.

Vzhľadom na riziko od dávky závislých nežiaducich účinkov sa má dávka zvyšovať až po klinickom zhodnotení (pozri časť 4.4). Je potrebné udržiavať najnižšiu účinnú dávku.

Pacienti majú byť liečení dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov a dlhšie. Liečba má byť pravidelne individuálne prehodnocovaná.

Osobitné skupiny pacientov

Použitie u starších pacientov:

Špecifické úpravy dávky venlafaxínu na základe samotného veku pacienta sa nepovažujú za nevyhnutné. Avšak opatrnosť je potrebná pri liečbe starších pacientov (napr. kvôli možnému poškodeniu obličiek, potenciálu pre zmeny v senzitivite a afinite neurotransmiterov, ktorá sa objavuje so starnutím). Vždy sa má použiť najnižšia účinná dávka a ak je potrebné zvýšenie dávky, pacienti majú byť pozorne sledovaní.

Pediatrická populácia

Venlamyl sa neodporúča užívať u detí a dospievajúcichmladších ako 18 rokov.

Kontrolované klinické štúdie u detí a dospievajúcich s epizódou veľkej depresie nepreukázali účinnosť a nepodporujú tak použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 4.8).

Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu na iné indikácie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.

Použitie u pacientov s poškodenou funkciou pečene:

U pacientov s miernym až stredne závažným poškodením pečene sa má zvážiť zníženie celkovej dennej dávky venlafaxínu všeobecne o 50 %. Avšak z dôvodu inter-individuálnej variability klírensu môže byť žiaduce individuálne nastavenie dávky.

Existujú limitované údaje o pacientoch so závažným poškodením funkcie pečene. Odporúča sa opatrnosť a je potrebné zvážiť zníženie dávky o viac ako 50 %. Potenciálny úžitok má byť porovnaný s rizikom liečby pacientov so závažným poškodením funkcie pečene.

Použitie u pacientov s poškodenou funkciou obličiek

Hoci zmena dávkovania nie je u pacientov s mierou glomerulárnej filtrácie (GFR) v rozmedzí 30‑70 ml/min nevyhnutná, u týchto pacientov sa ale odporúča opatrnosť. U pacientov, ktorí vyžadujú hemodialýzu, a u pacientov so závažným poškodením obličiek (GFR < 30 ml/min) sa má dávka znížiť o 50 %. Vzhľadom na inter-individuálnu variabilitu v klírense, u týchto pacientov môže byť žiaduce individuálne nastavenie dávky.

Príznaky z vysadenia po prerušení liečby venlafaxínom:

Je potrebné vyhnúť sa náhlemu prerušeniu liečby. Ak sa ukončuje liečba venlafaxínom, dávka sa má znižovať postupne počas obdobia najmenej jedného alebo dvoch týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia liečby (pozri časť 4.4 a časť 4.8). Ak sa po znížení dávky alebo po prerušení liečby objavia neznesiteľné symptómy, potom sa má zvážiť pokračovanie v predošlej predpísanej dávke. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale dávka má byť znižovaná v pozvoľnejšom tempe.

Spôsob podania

Na vnútorné použitie.

Odporúča sa, aby sa kapsula s predĺženým uvoľňovaním venlafaxínu užila spolu s jedlom, každý deň približne v rovnakom čase. Kapsuly sa musia prehltnúť vcelku a zapiť tekutinou, pričom sa nesmú deliť, drviť, hrýzť ani rozpúšťať.

Pacienti liečení tabletami s okamžitým uvoľňovaním venlafaxínu môžu byť prestavení na liečbu kapsulami s predĺženým uvoľňovaním venlafaxínu v najbližšej ekvivalentnej dennej dávke. Napríklad tablety s okamžitým uvoľňovaním s obsahom 37,5 mg venlafaxínu podávané dvakrát denne môžu byť nahradené kapsulami s predĺženým uvoľňovaním s obsahom 75 mg venlafaxínu s dávkovaním jedenkrát denne. Môžu byť potrebné individuálne úpravy dávok.

Podávanie dávok menších ako 75 mg nie je pri tomto lieku možné. V takom prípade sa majú použiť iné lieky, ktoré majú k dispozícii aj nižšie sily.

Kapsuly s predĺženým uvoľňovaním Venlamyl obsahujú sféroidy, ktoré pomaly uvoľňujú liečivo do tráviaceho traktu. Nerozpustná časť týchto sféroidov sa vylučuje a môže byť viditeľná v stolici.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Súbežná liečba ireverzibilnými inhibítormi monoaminoxidázy (IMAO) je kontraindikovaná kvôli riziku serotonínového syndrómu so symptómami ako agitácia, tremor a hypertermia. Venlafaxín sa nesmie začať podávať pacientom, ak od prerušenia liečby ireverzibilným IMAO neprešlo aspoň 14 dní.

Liečba venlafaxínom sa musí vysadiť aspoň 7 dní pred začatím užívania ireverzibilného IMAO (pozri časti 4.4 a 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Samovražda / samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie:

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovaním a samovraždy (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí prejaviť počas niekoľkých prvých alebo viacerých týždňoch liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní až dovtedy, kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychické stavy, na liečbu ktorých bol venlafaxín predpísaný, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Tieto stavy môžu byť okrem toho spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s epizódou veľkej depresie majú byť dodržiavané aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

Pacienti so suicidálnymi príhodami alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok v anamnéze pred začatím liečby majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto majú byť počas liečby starostlivo sledovaní. Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických štúdií antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné, hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania, starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Pediatrická populácia

Kapsuly s predĺženým uvoľňovaním Venlamyl sa nemajú používať na liečbu detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov. V klinických štúdiách u detí a dospievajúcich liečených antidepresívami bolo v porovnaní s placebom častejšie pozorované správanie súvisiace so samovraždou (pokusy o samovraždu a suicidálne myšlienky) a hostilita (najmä agresivita, priečne správanie a zlosť). Ak sa na základe klinickej potreby predsa len lekár rozhodne pre liečbu; pacient má byť starostlivo monitorovaný z dôvodu možného výskytu suicidálnych príznakov. Navyše chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti liečby u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Serotonínový syndróm:

Tak ako u ostatných serotonínergných látok, potenciálne život ohrozujúci stav serotonínový syndróm alebo reakcie podobné neuroleptickému malígnemu syndrómu (NMS) sa môžu vyskytnúť pri liečbe venlafaxínom, obzvlášť pri súbežnom užití iných serotonínergných liečiv (vrátane SSRI, SNRI a triptanov) s látkami, ktoré zhoršujú serotonínový metabolizmus, ako sú inhibítory MAO, alebo s antipsychotikami alebo inými antagonistami dopamínu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Príznaky serotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmeny duševného stavu (napr. agitácia, halucinácie, kóma), autonómnu nestabilitu (napr. tachykardia, labilný krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne odchýlky (napr. hyperreflexia, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky (napr. nauzea, vracanie, hnačka). Serotonínový syndróm sa vo svojej najzávažnejšej forme môže podobať na neuroleptický malígny syndróm, ktorý zahŕňa hypertermiu, svalovú rigiditu, autonómnu nestabilitu s možnými rýchlymi výkyvmi známok života a zmenami duševného stavu.

Ak je súbežná liečba venlafaxínom a inými látkami, ktoré môžu ovplyvňovať serotonínergný a/alebo dopamínergný neurotransmiterový systém, klinicky opodstatnená, odporúča sa dôkladné monitorovanie pacienta, obzvlášť na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.

Súbežné použitie venlafaxínu s prekurzormi serotonínu (ako sú doplnky s obsahom tryptofánu) sa neodporúča.

Glaukóm s uzavretým uhlom:

Mydriáza sa môže vyskytnúť v súvislosti s venlafaxínom. Odporúča sa, aby pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti s rizikom akútneho glaukómu s uzavretým uhlom boli dôkladne sledovaní.

Krvný tlak:

Od dávky závislé zvýšenie krvného tlaku bolo často pozorované u pacientov liečených venlafaxínom. V postmarketingovom sledovaní (po uvedení lieku na trh) bolo hlásených niekoľko prípadov závažného zvýšenia krvného tlaku, ktoré si vyžadovali okamžitú liečbu. Pred začatím liečby venlafaxínom je potrebné dôkladné vyšetrenie krvného tlaku u všetkých pacientov a už existujúca hypertenzia sa má liečiť. Krvný tlak je potrebné pravidelne kontrolovať po začatí liečby a po zvýšení dávky. Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorých základné ochorenie môže byť zhoršené v dôsledku zvýšenia krvného tlaku, napr. u pacientov s porušenou funkciou srdca.

Frekvencia srdca:

Zvýšenie frekvencie srdca sa môže vyskytnúť, najmä pri vyšších dávkach. Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorých základné ochorenie môže byť zhoršené v dôsledku zvýšenia frekvencie srdca.

Ochorenie srdca a riziko arytmie:

Venlafaxín sa nehodnotil u pacientov s anamnézou nedávno prekonaného infarktu myokardu alebo nestabilného ochorenia srdca. Preto sa má u týchto pacientov používať s opatrnosťou.

V postmarketingovom sledovaní (po uvedení lieku na trh) boli pri použití venlafaxínu hlásené fatálne prípady srdcovej arytmie, obzvlášť pri predávkovaní. Pred predpísaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom závažnej srdcovej arytmie je potrebné zvážiť pomer rizika a prospechu liečby.

Kŕče:

Počas liečby venlafaxínom sa môžu vyskytnúť kŕče. Tak ako u všetkých antidepresív, venlafaxín sa má u pacientov s kŕčami v anamnéze používať so zvýšenou opatrnosťou, a títo pacienti majú byť starostlivo sledovaní. Liečba sa má prerušiť u všetkých pacientov, u ktorých sa vyskytnú záchvaty.

Hyponatriémia:

Prípady hyponatriémie a/alebo syndrómu neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH) sa môže vyskytnúť pri užívaní venlafaxínu. Toto bolo najčastejšie hlásené u hypovolemických alebo dehydrovaných pacientov. Starší pacienti, pacienti užívajúci diuretiká a iní hypovolemickí pacienti sú vystavení zvýšenému riziku hyponatriémie.

Abnormálne krvácanie:

Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie serotonínu, môžu viesť k zníženej funkcii krvných doštičiek. Riziko krvácania kože a slizníc, vrátane gastrointestinálneho krvácania, môže byť zvýšené u pacientov užívajúcich venlafaxín. Tak ako u ostatných inhibítoroch spätného vychytávania serotonínu, aj venlafaxín sa má používať opatrne u pacientov s predispozíciou ku krvácaniu, vrátane pacientov užívajúcich antikoagulanciá a inhibítory krvných doštičiek.

Sérový cholesterol:

V placebom kontrolovaných klinických štúdiách sa klinicky významné zvýšenia hladín sérového cholesterolu zaznamenali u 5,3 % pacientov liečených venlafaxínom aspoň 3 mesiace, a u 0,0 % pacientov, ktorým bolo podávané placebo. Počas dlhodobej liečby treba zvážiť meranie hladín sérového cholesterolu.

Súbežné podávanie s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť:

Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s látkami znižujúcimi telesnú hmotnosť, vrátane fentermínu, zatiaľ nebola stanovená. Súbežné podávanie venlafaxínu s takýmito látkami sa neodporúča. Venlafaxín nie je indikovaný na znižovanie telesnej hmotnosti, či už v monoterapii alebo v kombinácii s inými liekmi.

Mánia/hypománia:

Mánia/hypománia sa môže vyskytnúť u malej časti pacientov s poruchami nálady, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Tak ako aj iné antidepresíva, venlafaxín sa má u pacientov s anamnézou alebo rodinnou anamnézou bipolárnych porúch používať so zvýšenou opatrnosťou.

Agresivita:

Agresivita sa môže vyskytnúť u malého počtu pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Toto bolo hlásené po začatí liečby, pri zmenách dávok a pri prerušení liečby.

Tak ako aj iné antidepresíva, venlafaxín sa má u pacientov s anamnézou agresivity používať so zvýšenou opatrnosťou.

Prerušenie liečby:

Príznaky z vysadenia liečby sú časté, keď sa liečba preruší, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8). V klinických skúšaniach sa nežiaduce udalosti pozorované pri prerušení liečby (pri znižovaní dávky a po úplnom vysadení) vyskytli u približne 31 % pacientov liečených venlafaxínom a u 17 % pacientov, ktorí dostávali placebo.

Riziko príznakov z vysadenia môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátanie trvania liečby a dávkovania a rýchlosti znižovania dávky. Závraty, senzorické poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor a bolesť hlavy sú najčastejšie hlásené reakcie. Tieto symptómy sú vo všeobecnosti mierne až stredne závažné; avšak u niektorých pacientov môžu mať silnú intenzitu. Zvyčajne sa vyskytujú počas prvých pár dní od prerušenia liečby, hoci veľmi zriedkavo sa zaznamenali hlásenia takýchto symptómov aj u pacientov, ktorí nedopatrením vynechali dávku. Vo všeobecnosti tieto symptómy odznejú samé, zvyčajne v priebehu 2 týždňov, hoci u niektorých jedincov môžu pretrvávať (2-3 mesiace, alebo dlhšie). Preto sa pri ukončovaní liečby odporúča znižovať dávku venlafaxínu postupne počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov, na základe potrieb pacienta (pozri časť 4.2).

Akatízia / psychomotorický nepokoj:

Použitie venlafaxínu bolo spojené s vývojom akatízie, charakterizovanej subjektívne nepríjemným alebo vyčerpávajúcim nepokojom, a potrebou pohybu často sprevádzanou neschopnosťou pokojne sedieť alebo stáť. To sa najpravdepodobnejšie vyskytne počas prvých pár týždňov liečby. Zvyšovanie dávky u pacientov, u ktorých sa rozvinuli takéto príznaky, môže byť škodlivé.

Sucho v ústach:

U 10 % pacientov liečených venlafaxínom bolo hlásené sucho v ústach. Toto môže zvýšiť riziko vzniku zubného kazu, a preto je potrebné pacientov poučiť o význame dentálnej hygieny.

Diabetes:

U pacientov s diabetom môže liečba so SSRI alebo s venlafaxínom pozmeniť kontrolu glykémie. Dávkovanie inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík možno bude treba upraviť.

4.5 Liekové a iné interakcie

Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

Ireverzibilné neselektívne IMAO

Venlafaxín sa nesmie užívať v kombinácii s neselektívnymi, ireverzibilnými IMAO. Liečba venlafaxínom sa nesmie začať po dobu najmenej 14 dní od ukončenia liečby ireverzibilnými neselektívnymi IMAO. Podávanie venlafaxínu musí byť ukončené najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným neselektívnym IMAO (pozri časti 4.3 a 4.4).

Reverzibilný, selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid)

Kvôli riziku serotonínového syndrómu sa kombinácia venlafaxínu s reverzibilnými a selektívnymi IMAO, ako je moklobemid, neodporúča. Po liečbe reverzibilným inhibítorom MAO sa môže uplatniť kratší odvykací interval ako 14 dní pred začatím liečby venlafaxínom. Odporúča sa vysadiť venlafaxín najmenej 7 dní pred začatím liečby reverzibilným IMAO (pozri časť 4.4).

Reverzibilný, neselektívny IMAO (linezolid)

Antibiotikum linezolid je slabý, reverzibilný a neselektívny IMAO a nemá sa podávať pacientom liečeným venlafaxínom (pozri časť 4.4).

Závažné nežiaduce účinky boli hlásené u pacientov, ktorí nedávno ukončili liečbu s IMAO a začali užívať venlafaxín, alebo ktorí pred začatím liečby IMAO ukončili liečbu venlafaxínom. Tieto účinky zahŕňajú tremor, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, návaly tepla, závraty a hypertermiu s charakteristickými vlastnosťami pripomínajúcimi neuroleptický malígny syndróm, záchvaty a smrť.

Serotonínový syndróm

Ako aj u iných serotonínergných látok, serotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav, sa môže vyskytnúť pri liečbe venlafaxínom, obzvlášť pri súbežnom použití iných látok, ktoré môžu ovplyvňovať serotonínergný neurotransmiterový systém (vrátane triptanov, SSRI, SNRI, lítia, sibutramínu, tramadolu, alebo ľubovníka bodkovaného [Hypericum perforatum]), s liečivami, ktoré zhoršujú metabolizmus serotonínu (ako sú IMAO), alebo so serotonínovými prekurzormi (ako sú doplnky s obsahom tryptofánu).

Ak je súbežná liečba venlafaxínom a SSRI, SNRI alebo agonistami serotonínových receptorov (triptan) klinicky opodstatnená, odporúča sa pozorne sledovať pacienta, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávok. Súbežné užívanie venlafaxínu so serotonínovými prekurzormi (ako sú doplnky s obsahom tryptofánu) sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Látky, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém

Riziko užívania venlafaxínu v kombinácii s inými látkami ovplyvňujúcimi CNS sa systematicky nehodnotilo. Z toho dôvodu sa odporúča opatrnosť pri užívaní venlafaxínu v kombinácii s inými liečivami, ktoré ovplyvňujú CNS.

Etanol

Neukázalo sa, že by venlafaxín ďalej zhoršoval alkoholom (etanolom) spôsobené narušenie duševných a motorických schopností. Avšak tak ako pri všetkých látkach ovplyvňujúcich CNS, pacientov je potrebné upozorniť, aby sa počas liečby venlafaxínom vyhli konzumácii alkoholu.

Účinok iných liekov na venlafaxín

Ketokonazol (inhibítor CYP 3A4)

Farmakokinetická štúdia s ketokonazolom u CYP 2D6 rýchlych a pomalých metabolizátorov ukázala po podaní ketokonazolu vyššie hodnoty AUC venlafaxínu (70 % u CYP 2D6 pomalých metabolizátorov, a 21 % u CYP 2D6 rýchlych metabolizátorov) a O-desmetylvenlafaxínu (33 % u CYP 2D6 pomalých metabolizátorov, a 23 % u CYP 2D6 rýchlych metabolizátorov). Súbežné užívanie inhibítorov CYP 3A4 (napr. atazanavir, klaritromycín, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, pozakonazol, ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sakvinavir, telitromycín) a venlafaxínu môže zvýšiť hladiny venlafaxínu a O‑desmetylvenlafaxínu. Preto sa odporúča opatrnosť, ak pacientova liečba zahŕňa súbežné užívanie inhibítoru CYP 3A4 a venlafaxínu.

Účinok venlafaxínu na iné lieky

Lítium

Serotonínový syndróm sa môže vyskytnúť pri súbežnom užívaní venlafaxínu s lítiom (pozri časť „Serotonínový syndróm“).

Diazepam

Venlafaxín nemá žiadny účinok na farmakokinetiku a farmakodynamiku diazepamu a jeho aktívneho metabolitu, desmetyldiazepamu. Nezdá sa, že by diazepam ovplyvňoval farmakokinetiku venlafaxínu alebo O‑desmetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje farmakokinetická a/alebo farmakodynamická interakcia s inými benzodiazepínmi.

Imipramín

Venlafaxín neovplyvňoval farmakokinetiku imipramínu a 2-OH-imipramínu. Bolo pozorované od dávky závislé zvýšenie AUC 2-OH-desipramínu 2,5 až 4,5 násobne, keď bolo podaných 75 mg až 150 mg venlafaxínu denne. Imipramín neovplyvňoval farmakokinetiku venlafaxínu ani O‑desmetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri súbežnom užívaní imipramínu a venlafaxínu je potrebná opatrnosť.

Haloperidol

Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala 42 % pokles celkového perorálneho klírensu, 70 % zvýšenie AUC a 88 % zvýšenie C_max, ale bez zmeny polčasu eliminácie haloperidolu. To je potrebné zvážiť u pacientov, ktorí sú súbežne liečení haloperidolom a venlafaxínom. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

Risperidón

Venlafaxín zvýšil AUC risperidónu o 50 %, ale signifikantne nemenil farmakokinetický profil celkovej aktívnej zložky (risperidón spolu s 9-hydroxyrisperidónom). Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

Metoprolol

Súbežné podávanie venlafaxínu a metoprololu zdravým dobrovoľníkom vo farmakokinetickej interakčnej štúdii oboch liečiv malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu približne o 30-40 % bez zmien plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu α‑hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov nie je známy. Metoprolol nemenil farmakokinetický profil venlafaxínu alebo jeho aktívneho metabolitu O‑desmetylvenlafaxínu. Opatrnosť je potrebná pri podávaní venlafaxínu s metoprololom.

Indinavir

Farmakokinetiká štúdia s indinavirom ukázala 28 % zníženie AUC a 36 % zníženie C_maxpre indinavir. Indinavir nemal vplyv na farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití venlafaxínu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Venlafaxín sa môže podať tehotným ženám iba v prípade, ak očakávaný prospech liečby prevýši možné riziko.

Ako aj u iných inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI/SNRI), u novorodenca sa môžu vyskytnúť príznaky z vysadenia liečby, ak sa venlafaxín užíva do pôrodu alebo tesne pred pôrodom. U niektorých novorodencov, ktorí boli vystavení venlafaxínu koncom tretieho trimestra, sa rozvinuli komplikácie, ktoré si následne vyžadovali výživu gastrickou sondou, podporu dýchania alebo predĺženú hospitalizáciu. Tieto komplikácie sa môžu objaviť hneď po pôrode.

Epidemiologické údaje naznačujú, že použitie SSRI počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Hoci žiadne štúdie neskúmali súvislosť PPHN s liečbou SNRI, toto potenciálne riziko nie je možné pre venlafaxín vylúčiť, ak sa uváži podobný mechanizmus účinku (inhibícia spätného vychytávania serotonínu).

Ak matka užívala SSRI/SNRI v neskorých štádiách gravidity, u novorodencov sa môžu vyskytnúť nasledovné symptómy: podráždenosť, tremor, hypotónia, neustály plač, a ťažkosti s kŕmením alebo so spánkom. Tieto symptómy môžu byť buď v dôsledku serotonínergných účinkov alebo symptómov z expozície. Vo väčšine prípadov sa tieto komplikácie pozorujú hneď alebo v priebehu 24 hodín po pôrode.

Dojčenie

Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O-desmetylvenlafaxín, sa vylučujú do materského mlieka. Zaznamenali sa postmarketingové hlásenia o dojčatách, u ktorých sa vyskytol plač, podráždenosť a nezvyčajné spánkové návyky. Po ukončení dojčenia sa takisto zaznamenali príznaky zodpovedajúce príznakom z vysadenia venlafaxínu. Riziko pre dojča nie je možné vylúčiť. Preto je potrebné rozhodnúť o pokračovaní/prerušení dojčenia alebo pokračovaní/prerušení liečby venlafaxínom, berúc do úvahy výhody dojčenia pre dieťa a výhody liečby venlafaxínom pre ženu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Akýkoľvek psychoaktívny liek môže zhoršiť úsudok, myslenie a motorické schopnosti. Preto má byť každý pacient, ktorý užíva venlafaxín, upozornený na zmenu schopnosti viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať rizikové stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie (> 1/10) hlásené nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli nauzea, sucho v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).

Nežiaduce účinky sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a frekvencie výskytu.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), neznáme (z dostupných údajov).

Orgánový systém	Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme
Poruchy krvi a lymfatického systému					trombocytopénia, poruchy krvi, vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie
Poruchy imunitného systému					anafylaktická reakcia
Poruchy endokrinného systému					syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH)
Poruchy metabolizmu a výživy		znížená chuť do jedla			hyponatriémia
Psychické poruchy		stav zmätenosti, depersonalizácia, anorgazmia, znížené libido, nervozita, nespavosť (insomnia), nezvyčajné sny	halucinácie, derealizácia (odvrat od skutočnosti), agitácia, nezvyčajný orgazmus (u žien), apatia, hypománia, bruxizmus (škrípanie zubov počas spánku)	mánia	samovražedné myšlienky a suicidálne správanie*, delírium, agresivita**
Poruchy nervového systému	závraty, bolesť hlavy***	somnolencia, tremor, parestézia, hypertónia (zvýšený svalový tonus)	akatízia/ psychomotorický nepokoj, synkopa, myoklónia, narušená koordinácia, porucha rovnováhy, dysgeúzia (porucha chuti)	kŕče	neuroleptický malígny syndróm (NMS), serotonínový syndróm, extrapyramídové reakcie, vrátane dystónie a dyskinézy, oneskorená dyskinéza
Poruchy oka		poruchy videnia, vrátane rozmazaného videnia, mydriáza, porucha akomodácie			glaukóm so zatvoreným uhlom
Poruchy ucha a labyrintu		tinnitus			vertigo
Poruchy srdca a srdcovej činnosti		palpitácie	tachykardia		ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia (vrátane torsade de pointes)
Poruchy ciev		hypertenzia, vazodilatácia (vo väčšine prípadov sčervenanie)	ortostatická hypotenzia		hypotenzia, krvácanie (krvácanie zo slizníc)
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína		zívanie			pľúcna eozinofília
Poruchy gastrointestinál-neho traktu	nauzea, sucho v ústach	vracanie, hnačka, zápcha	gastrointestinálne krvácanie		pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest					hepatitída, nezvyčajné výsledky funkčných testov pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva	nadmerné potenie (vrátane nočného potenia)		angioedém, fotosenzitívne reakcie, ekchymóza, vyrážka, alopécia		Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza, pruritus, žihľavka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva					rabdomyolýza
Poruchy obličiek a močových ciest		dyzúria (väčšinou váhavosť), polakizúria (časté močenie)	retencia moču	inkontinencia moču
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov		menštruačné poruchy spojené so zvýšeným krvácaním alebo nepravidelným krvácaním (napr. menorágia, metrorágia), ťažkosti s ejakuláciou, erektilná dysfunkcia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		asténia, únava, triaška
Laboratórne a funkčné vyšetrenia		zvýšená hladina cholesterolu	zvýšenie telesnej hmotnosti, pokles telesnej hmotnosti		predĺženie QT intervalu na elektrokardiograme, predĺžený čas krvácania, zvýšenie prolaktínu v krvi

* Prípady samovražedných myšlienok a suicidálneho správania boli hlásené počas liečby venlafaxínom alebo krátko po prerušení liečby (pozri časť 4.4).

** pozri časť 4.4

*** V združených klinických štúdiách bol výskyt bolesti hlavy pri venlafaxíne podobný ako u placeba.

Prerušenie liečby venlafaxínom (najmä, ak je náhle) vedie zvyčajne k príznakom z vysadenia liečby. Najčastejšie hlásené reakcie sú závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tras, vertigo, bolesť hlavy a chrípkový syndróm. Všeobecne sú tieto príhody slabej až miernej intenzity a majú obmedzený priebeh; avšak u niektorých pacientov môžu byť závažného charakteru a/alebo môžu trvať dlhšie. Preto sa v prípade, ak už liečba venlafaxínom nie je viac potrebná, odporúča postupne vysadiť liečbu postupným znižovaním dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).

Pediatrická populácia

Vo všeobecnosti bol profil nežiaducich reakcií venlafaxínu (v placebom kontrolovaných klinických štúdiách) u detí a dospievajúcich (vo veku v rozmedzí 6-17 rokov) podobný ako ten pozorovaný u dospelých. Ako u dospelých, aj tu bola pozorovaná znížená chuť do jedla, pokles telesnej hmotnosti, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v sére (pozri časť 4.4).

V pediatrických klinických štúdiách boli ako nežiaduce účinky pozorované samovražedné myšlienky. Takisto sa vo vyššej miere hlásilo nepriateľské správanie (hostilita) a, zvlášť u pacientov s epizódami veľkej depresie, sebapoškodzovanie.

Obzvlášť boli u pediatrických pacientov pozorované nasledovné nežiaduce účinky: bolesť brucha, agitácia, dyspepsia, ekchymóza, krvácanie z nosa (epistaxa) a bolesť svalov (myalgia).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky

V rámci postmarketingových skúseností sa zaznameli hlásenia o predávkovaní venlafaxínom, predovšetkým v kombinácii s alkoholom a/alebo inými liekmi. Najčastejšie udalosti hlásené pri predávkovaní zahŕňajú tachykardiu, zmeny vedomia (v rozmedzí od somnolencie až po kómu), mydriáza, kŕče a vracanie. Ďalšie hlásené účinky boli zmeny na elektrokardiograme (napr. predĺženie QT intervalu, ramienková blokáda, predĺženie QRS), ventrikulárna tachykardia, bradykardia, hypotenzia, vertigo a úmrtie.

Publikované retrospektívne štúdie poukázali na to, že predávkovanie venlafaxínom môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych následkov v porovnaní s tými, ktoré boli pozorované u SSRI antidepresív, ale nižším ako u tricyklických antidepresív. Epidemiologické štúdie ukázali, že pacienti liečení venlafaxínom majú vyššiu záťaž rizikových faktorov pre samovraždu v porovnaní s pacientmi liečenými SSRI. Miera, do akej môže byť zistenie zvýšeného rizika fatálnych následkov predávkovania pripísané toxicite venlafaxínu skôr, ako určitým vlastnostiam pacientov liečených venlafaxínom, nie je zrejmá. Z dôvodu zníženia rizika predávkovania sa má venlafaxín predpisovať v čo najmenšom množstve potrebnom pre dobré zvládnutie liečby pacienta.

Liečba

Odporúčajú sa všeobecné podporné a symptomatické opatrenia; musí sa monitorovať frekvencia srdca a vitálne funkcie. V prípade, ak existuje riziko aspirácie, vyvolanie vracania sa neodporúča. Môže byť indikovaný výplach žalúdka, ak sa vykoná v krátkom čase od požitia liekov alebo ak je pacient symptomatický. Podanie aktívneho uhlia môže takisto obmedziť absorpciu liečiva. Nie je pravdepodobné, že by forsírovaná diuréza, dialýza, hemoperfúzia a výmenná transfúzia boli nápomocné. Nie sú známe žiadne špecifické antidotá pre venlafaxín.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: iné antidepresíva

ATC kód: N06AX16

Antidepresívny mechanizmus účinku venlafaxínu u ľudí pravdepodobne súvisí so zosilnením neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické štúdie ukázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit, O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú inhibítormi spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež slabo inhibuje vychytávanie dopamínu. Venlafaxín a jeho aktívny metabolit znižujú po akútnom (jednorazovom) ako aj po chronickom podaní schopnosť reakcie β-adrenergných receptorov. Venlafaxín a ODV sú veľmi podobné s ohľadom na ich celkový účinok na spätné vychytávanie neurotransmiterov a väzbu na receptory.

Venlafaxín nemá in vitro prakticky žiadnu afinitu pre muskarínové, cholinergné, H₁-histamínové alebo α₁- adrenergné receptory v mozgu potkanov. Farmakologická aktivita na týchto receptoroch môže súvisieť s rôznymi vedľajšími účinkami pozorovanými u iných antidepresív, ako sú anticholinergné, sedatívne a kardiovaskulárne vedľajšie účinky.

Venlafaxín neúčinkuje ako inhibítor monoaminoxidázy (MAO).

In vitro štúdie odhalili, že venlafaxín nemá prakticky žiadnu afinitu k receptorom citlivým na opiáty alebo benzodiazepíny.

Epizódy veľkej depresie

Účinnosť venlafaxínu vo forme s okamžitým uvoľňovaním na liečbu epizód veľkej depresie bola demonštrovaná v 5 randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, krátkodobých klinických štúdiách v rozsahu trvania od 4 do 6 týždňoch, pri dávkach do 375 mg/deň. Účinnosť venlafaxínu vo forme s predĺženým uvoľňovaním na liečbu epizód veľkej depresie bola stanovená v dvoch placebom kontrolovaných, krátkodobých štúdiách s trvaním 8 a 12 týždňov, ktoré zahŕňali dávky v rozmedzí 75 až 225 mg/deň.

V jednej dlhodobej štúdii boli ambulantní dospelí pacienti, ktorí odpovedali na venlafaxín vo forme s predĺženým uvoľňovaním (75, 150, alebo 225 mg) počas 8 týždňovej otvorenej štúdie, randomizovaní na pokračovanie v liečbe s tými istými dávkami venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním alebo do skupiny s placebom, aby sa u nich sledoval vznik recidívy počas obdobia do 26 týždňov.

V druhej dlhodobej štúdii bola účinnosť venlafaxínu na prevenciu rekurentných depresívnych epizód hodnotená počas obdobia 12 mesiacov v placebom kontrolovanom dvojito zaslepenom klinickom skúšaní u dospelých ambulantných pacientov s opakujúcimi sa epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na liečbu venlafaxínom (100 až 200 mg/deň, dvakrát denne) pri poslednej epizóde depresie.

Generalizovaná úzkostná porucha

Účinnosť venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním na liečbu generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD) bola stanovená v dvoch 8 týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s pevne stanovenou dávkou (75 až 225 mg/deň), v jednej 6 mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s pevne stanovenou dávkou (75 až 225 mg/deň) a jednej 6 mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s flexibilnou dávkou (37,5; 75 a 150 mg/deň) u dospelých ambulantných pacientov.

Aj keď bola dokázaná nadradenosť dávkovania 37,5 mg/deň nad placebom, táto dávka nebola až tak konzistentne účinná ako vyššie dávky.

Sociálna úzkostná porucha

Účinnosť venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním na liečbu sociálnej úzkostnej poruchy (SAD) bola stanovená v štyroch dvojito zaslepených, 12 týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách s flexibilnou dávkou a s paralelnými skupinami a v jednej dvojito zaslepenej, 6 mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s pevne stanovenou/flexibilnou dávkou a s paralelnými skupinami u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti dostávali dávky v rozpätí od 75 do 225 mg/deň. V 6 mesačnej štúdii sa neukázala vyššia účinnosť v skupine, ktorá užívala dávku od 150 do 225 mg/deň, v porovnaní so skupinou, ktorá užívala 75 mg/deň.

Panická porucha

Účinnosť venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním na liečbu panickej poruchy bola stanovená v dvoch dvojito zaslepených, 12-týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných štúdiách u dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou, s agorafóbiou alebo bez agorafóbie. Začiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg/deň počas 7 dní. Pacienti potom dostávali fixnú dávku 75 alebo 150 mg/deň v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg/deň v druhej štúdii.

Účinnosť bola tiež stanovená v jednej dlhodobej dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, paralelne skupinovej štúdii bezpečnosti dlhodobého používania, účinnosti a prevencie recidívy u dospelých ambulantných pacientov, ktorí odpovedali na nezaslepenú liečbu. Pacienti následne pokračovali v užívaní rovnakej dávky venlafaxínu vo forme s predĺženým uvoľňovaním, ktorú užívali na konci nezaslepenej fázy štúdie (75, 150 alebo 225 mg).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Venlafaxín sa značne metabolizuje, primárne na aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín (ODV). Priemerné ± štandardná odchýlka biologické polčasy venlafaxínu a ODV v plazme sú 5±2 hodiny a 11±2 hodiny, v uvedenom poradí. Rovnovážne koncentrácie venlafaxínu a ODV sa dosahujú v priebehu 3 dní po perorálnej liečbe viacnásobnými dávkami. Venlafaxín a ODV vykazujú lineárnu kinetiku v rámci rozmedzia dávok medzi 75 mg až 450 mg za deň.

Absorpcia:

Po jednorazovom perorálnom užití dávky venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním sa absorbuje aspoň 92 % venlafaxínu. Absolútna biologická dostupnosť je 40 % až 45 % vzhľadom na presystémový metabolizmus. Po podaní venlafaxínu s okamžitým uvoľňovaním sa maximálne plazmatické koncentrácie dosahujú za 2 hodiny pre venlafaxín a 3 hodiny pre ODV. Po podaní kapsúl s predĺženým uvoľňovaním venlafaxínu sa maximálne plazmatické koncentrácie dosahujú za 5,5 hodiny pre venlafaxín a 9 hodín pre ODV. Pri podaní rovnakých denných dávok venlafaxínu či už vo forme tablety s okamžitým uvoľňovaním alebo kapsuly predĺženým uvoľňovaním, kapsula s predĺženým uvoľňovaním sa vstrebáva pomalšie, ale s rovnakou mierou absorpcie ako pri tablete s okamžitým uvoľňovaním. Jedlo neovplyvňuje biologickú dostupnosť venlafaxínu a ODV.

Distribúcia:

Venlafaxín a ODV sa pri terapeutických koncentráciách viažu na ľudské plazmatické proteíny iba v minimálnej miere, (27 % venlafaxín, 30 % ODV). Distribučný objem venlafaxínu v rovnovážnom stave je 4,4±1,6 l/kg po intravenóznom podaní.

Biotransformácia:

Venlafaxín podlieha rozsiahlemu metabolizmu v pečeni. In vitro a in vivo štúdie naznačujú, že venlafaxín je biotransformovaný na svoj hlavný aktívny metabolit, ODV, prostredníctvom CYP 2D6. In vitro a in vivo štúdie naznačujú, že venlafaxín sa prostredníctvom CYP 3A4 metabolizuje na minoritný, menej aktívny metabolit N‑desmetylvenlafaxín. In vitro ain vivo štúdie naznačujú, že venlafaxín je slabým inhibítoron CYP 2D6. Venlafaxín neinhiboval CYP 1A2, CYP 2C9, ani CYP 3A4.

Eliminácia:

Venlafaxín a jeho metabolity sa primárne vylučujú obličkami. Približne 87 % dávky venlafaxínu sa objaví v moči za 48 hodín buď ako nezmenený venlafaxín (5 %), nekonjugovaný ODV (29 %), konjugovaný ODV (26 %), alebo ako iné minoritné neaktívne metabolity (27 %). Priemerné ± štandardná odchýlka rovnovážne plazmatické klírensy venlafaxínu a ODV sú 1,3±0,6 l/h/kg a 0,4±0,2 l/h/kg, v uvedenom poradí.

Osobitné skupiny pacientov

Vek a pohlavie

Vek a pohlavie jedinca signifikantne neovplyvňujú farmakokinetiku venlafaxínu a ODV.

CYP 2D6 rýchli/pomalí metabolizéri

Plazmatické koncentrácie venlafaxínu sú vyššie u CYP 2D6 pomalých metabolizátorov v porovnaní s rýchlymi metabolizátormi. Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je podobná u pomalých aj rýchlych metabolizátorov, pre tieto dve skupiny nie je potrebné stanoviť rozličné režimy dávkovania venlafaxínu.

Pacienti s poškodením funkcie pečene

U jedincov so skóre A podľa Childa-Pugha (mierne zhoršenie funkcie pečene) a skóre B podľa Childa-Pugha (stredne závažná porucha funkcie pečene) sú biologické polčasy venlafaxínu a ODV predĺžené v porovnaní s normálnymi jedincami. Perorálny klírens venlafaxínu a ODV bol znížený. Zaznamenala sa veľká miera interindividuálnej variability. Existuje len obmedzené množstvo údajov o pacientoch s ťažkým poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.2).

Pacienti s poškodením funkcie obličiek

U dialyzovaných pacientov bol eliminačný polčas venlafaxínu predĺžený približne o 180 % a klírens sa znížil o asi 57 % v porovnaní s normálnymi jedincami, zatiaľ čo eliminačný polčas ODV bol predĺžený približne o 142 % a klírens znížený asi o 56 %. U pacientov so závažným poškodením funkcie obličiek a u pacientov, ktorí vyžadujú hemodialýzu, je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie s venlafaxínom na potkanoch a myšiach nepreukázali karcinogénny potenciál. Venlafaxín nebol mutagénny v širokom spektre in vitroa in vivotestov.

Štúdie na zvieratách zaoberajúce sa reprodukčnou toxicitou zistili u potkanov nižšiu pôrodnú hmotnosť mláďat, vyšší výskyt mŕtvo narodených mláďat a zvýšenú mieru úmrtí počas prvých 5 dní laktácie. Príčina týchto úmrtí nie je známa. Tieto účinky sa objavili pri dávke 30 mg/kg/deň , 4‑násobku dennej dávky pre človeka 375 mg venlafaxínu (na báze mg/kg). Dávka bez týchto účinkov bola 1,3-násobkom ľudskej dávky. Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.

Znížená fertilita bola pozorovaná v štúdii, v ktorej samce aj samice potkanov boli vystavené ODV. Táto expozícia bola asi 1 až 2 násobne vyššia ako po podaní dávky venlafaxínu 375 mg/deň ľuďom. Význam tohto zistenia pre ľudí nie je známy.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Obsah kapsuly:

Mikrokryštalická celulóza

Hydroxypropylcelulóza

Mastenec

Spodná vrstva obalu:

Hypromelóza 6cP

Makrogol 400

Makrogol 8 000

Obal umožňujúci predĺžené uvoľňovanie:

Etylcelulóza

Hypromelóza

Vonkajší obal kapsuly – hlavička a telo kapsuly:

Červený oxid železitý (E 172)

Žltý oxid železitý (E 172)

Oxid titaničitý (E 171)

Želatína

Atrament na potlač:

Šelaková glazúra

Propylénglykol

Čierny oxid železitý (E 172)

Hydroxid draselný

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Venlamyl 75 mg: 36 mesiacov

Venlamyl 150 mg: 36 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenia s Aclar/PVC/Alu fóliou a blistrové balenia s OPA/Alu/PVC fóliou:

Veľkosti balenia: 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním.

Balenie len na použitie v nemocniciach:

HDPE fľaše po 250 tvrdých kapsúl s predĺženým uvoľňovaním.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Generics [UK] Ltd.

Station Close, Potters Bar, Hertfordshire, EN6 1TL, Veľká Británia

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Venlamyl 75 mg: 30/0022/13-S

Venlamyl 150 mg: 30/0023/13-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 25.01. 2013

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

September 2014