Príbalový leták
Príloha č.2 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2013/02830-ZIB
Príloha č.2k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/06030-ZIB
Písomná informácia pre používateľa
Valsartan Krka 80 mg filmom obalené tablety
Valsartan Krka 160 mg filmom obalené tablety
valsartan
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.
-
Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
-
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
-
Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.
- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.
V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:
1. Čo je Valsartan Krka a na čo sa používa
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsartan Krka
3. Ako užívať Valsartan Krka
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Valsartan Krka
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
1. Čo je Valsartan Krka a na čo sa používa
Valsartan Krka patrí do skupiny liekov nazývaných antagonisty receptora angiotenzínu II, ktoré pomáhajú kontrolovať vysoký krvný tlak. Angiotenzín II je látka v ľudskom tele, ktorá zapríčiňuje zúženie ciev, čím zvyšuje krvný tlak. Valsartan Krka pôsobí tak, že blokuje účinok angiotenzínu II. Výsledkom je rozšírenie ciev a zníženie krvného tlaku.
Valsartan Krka 80 mg a 160 mg filmom obalené tablety sa môžu použiť na tri rôzne ochorenia:
- na liečbu vysokého krvného tlaku u dospelých a u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov. Vysoký krvný tlak zvyšuje pracovnú záťaž srdca a tepien. Ak sa nelieči, môže poškodiť cievy mozgu, srdca, a obličiek a môže vyústiť do mŕtvice a zlyhania srdca alebo obličiek. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcového infarktu. Zníženie krvného tlaku na normálne hodnoty znižuje riziko vzniku týchto ochorení.
- na liečbu dospelých pacientov po nedávnom srdcovom infarkte(infarkt myokardu). „Nedávny“ tu znamená pred 12 hodinami až 10 dňami.
- na liečbu symptomatického zlyhávania srdca u dospelých pacientov. Valsartan Krka sa môže použiť na liečbu symptomatického srdcového zlyhávania u dospelých pacientov. Valsartan Krka sa používa vtedy, keď nemožno použiť lieky zo skupiny nazývanej inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (inhibítory ACE) (lieky na liečbu zlyhávania srdca), alebo sa môže použiť ako prídavná liečba k inhibítorom ACE, keď nie je možné použiť iné lieky na liečbu srdcového zlyhávania.
Zlyhávanie srdca sa prejavuje dýchavičnosťou a opuchom chodidiel a dolných častí nôh následkom hromadenia tekutiny. Zlyhávanie srdca znamená, že srdcový sval nie je schopný prečerpávať toľko krvi, koľko je potrebné na zásobovanie celého tela.
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Valsartan Krka
Neužívajte Valsartan Krka
- ak ste alergický na valsartan alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek tohto lieku (uvedených v časti 6);
- ak máte ťažké ochorenie pečene;
- ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (je tiež lepšie sa vyhnúť užívaniu Valsartanu Krka na začiatku tehotenstva – pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“);
-
ak máte cukrovku alebo poruchu funkcie obličiek a ste liečený liekom na zníženie krvného tlaku obsahujúcim aliskirén.
Ak sa vás ktorákoľvek z vyššie uvedených možností týka, neužívajte Valsartan Krka.
Upozornenia a opatrenia
Predtým, ako začnete užívať Valsartan Krka, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika:
- ak máte ochorenie pečene.
- ak máte závažné ochorenie obličiek alebo ak podstupujete dialýzu.
- ak máte zúženú obličkovú tepnu.
- ak ste nedávno podstúpili transplantáciu obličky (dostali ste novú obličku).
- ak sa liečite po srdcovom záchvate alebo na srdcové zlyhávanie, váš lekár vám môže skontrolovať funkciu obličiek.
- ak trpíte závažným srdcovým ochorením, iným ako zlyhávanie srdca alebo srdcový záchvat.
-
povedzte vášmu lekárovi, ak sa u vás niekedy počas užívania iných liekov (vrátane inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín – ACE inhibítory) vyskytol opuch jazyka a tváre spôsobený alergickou reakciou, nazývaný angioedém. Ak sa tieto príznaky objavia počas užívania Valsartanu Krka, ihneď prestaňte Valsartan Krka užívať a nikdy ho už znovu neužite. Pozri tiež časť 4. „Možné vedľajšie účinky“.
- ak užívate lieky zvyšujúce množstvo draslíka v krvi. Medzi ne patria výživové doplnky s draslíkom alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín. Môže byť nevyhnutné v pravidelných intervaloch kontrolovať množstvo draslíka vo vašej krvi.
- ak máte menej ako 18 rokov a užívate Valsartan Krka v kombinácii s inými liekmi, ktoré tlmia systém renín-angiotenzín-aldosterón(lieky na zníženie krvného tlaku), lekár vám možno bude pravidelne kontrolovať funkciu obličiek a množstvo draslíka v krvi.
- ak trpíte aldosteronizmom. Pri tomto ochorení vaše nadobličkové žľazy tvoria príliš veľké množstvo hormónu aldosterón. Ak sa vás toto ochorenie týka, užívanie Valsartanu Krka sa neodporúča.
- ak ste stratili príliš veľké množstvo tekutín (dehydratácia) kvôli hnačke, vracaniu alebo užívaním vysokých dávok liekov na odvodnenie (tzv. diuretiká).
- Musíte vášmu lekárovi povedať, ak si myslíte, že ste tehotná (alebo môžete otehotnieť). Užívanie Valsartanu Krka sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa (pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).
- ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku krvi:
- inhibítor ACE(napríklad enalapril, lizinopril, ramipril), najmä ak máte problémy s obličkami súvisiace s cukrovkou.
- aliskirén.
- ak užívate inhibítor ACEspolu s niektorými ďalšími liekmi na liečbu srdcového zlyhávania, ktoré sú známe ako antagonisty mineralokortikoidových receptorov (MRA) (napríklad spironolaktón, eplerenón), alebo betablokátory (napríklad metoprolol).
Lekár vám môže pravidelne kontrolovať funkciu obličiek, krvný tlak a množstvo elektrolytov (napríklad draslík) v krvi.
Pozri tiež informácie v časti „Neužívajte Valsartan Krka“.
Ak sa vás ktorákoľvek z vyššie uvedených možností týka, povedzte to vášmu lekárovi predtým, ako začnete užívať Valsartan Krka.
Iné lieky a Valsartan Krka
Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Účinok liečby môže byť ovplyvnený, ak sa Valsartan Krka užíva spoločne s niektorými ďalšími liekmi. Môže byť nevyhnutné zmeniť dávku, prijať iné opatrenia alebo v niektorých prípadoch prestať užívať niektorý liek. To sa týka liekov na lekársky predpis, ako aj liekov bez lekárskeho predpisu. Ide najmä o lieky:
-
iné lieky na liečbu vysokého krvného tlaku, najmä lieky na odvodnenie (diuretiká);
-
lieky zvyšujúce množstvo draslíka v krvi. Medzi ne patria doplnky obsahujúce draslík alebo náhrady soli obsahujúce draslík, lieky šetriace draslík a heparín;
-
určité lieky proti bolesti nazývané nesteroidové protizápalové lieky (NSAID);
-
niektoré antibiotiká (zo skupiny rifamycínu), lieky používané na ochranu proti odvrhnutiu transplantátu (cyklosporín) alebo antiretrovírusové lieky používané na liečbu infekcie HIV/AIDS (ritonavir). Tieto lieky môžu zvýšiť účinok Valsartanu Krka;
-
lítium, liek určený na liečbu niektorých psychických ochorení;
-
ak užívate inhibítor ACE alebo aliskirén (pozri tiež informácie v častiach „Neužívajte Valsartan Krka“ a „Upozornenia a opatrenia“).
-
ak užívate inhibítor ACE spolu s niektorými ďalšími liekmi na liečbu srdcového zlyhávania, ktoré sú známe ako antagonisty mineralokortikoidových receptorov (MRA) (napríklad spironolaktón, eplerenón) alebo betablokátory (napríklad metoprolol).
Navyše:
- ak sa liečite po srdcovom infarkte, neodporúča sa kombinácia s inhibítormi ACE (skupina liekov na liečbu srdcového infarktu);
- ak sa liečite pre srdcové zlyhávanie, neodporúča sa trojkombinácia s inhibítormi ACE a betablokátormi (skupiny liekov na liečbu zlyhávania srdca).
Valsartan Krka a jedlo a nápoje
Valsartan Krka môžete užívať spolu s jedlom alebo bez jedla.
Tehotenstvo a dojčenie
Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.
-
Musíte povedať svojmu lekárovi, keď si myslíte, že ste tehotná (alebo že môžete otehotnieť). Lekár vás zvyčajne požiada, aby ste prestali užívať Valsartan Krka ešte pred otehotnením alebo ihneď, keď budete vedieť, že ste tehotná, a odporučí vám užívať namiesto Valsartanu Krka iný liek. Valsartan Krka sa neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak ste tehotná viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné poškodenie vášho dieťaťa, keď sa užíva po 3. mesiaci tehotenstva.
-
Povedzte svojmu lekárovi, keď dojčíte alebo začínate dojčiť. Valsartan Krka sa neodporúča pre dojčiace matky a ak chcete dojčiť, lekár vám môže vybrať iný liek. Platí to najmä vtedy, ak je vaše dieťa novorodenec alebo ak sa narodilo predčasne.
Vedenie vozidiel a obsluha strojov
Skôr, ako budete viesť vozidlo, obsluhovať stroje alebo vykonávať iné činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie, musíte vedieť, aké účinky má na vás Valsartan Krka. Tak ako mnohé iné lieky, ktoré sa používajú na liečbu vysokého krvného tlaku, aj Valsartan Krka môže v zriedkavých prípadoch vyvolať závraty a ovplyvniť sústredenie.
Valsartan Krka obsahuje laktózu (mliečny cukor)
Ak vám niekedy lekár povedal, že netolerujete niektoré druhy cukrov, povedzte to svojmu lekárovi predtým, ako začnete užívať tento liek.
3. Ako užívať Valsartan Krka
Vždy užívajte Valsartan Krka presne tak, ako vám povedal váš lekár alebo lekárnik,aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky liečby a znížili riziko vedľajších účinkov. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika. Ľudia s vysokým krvným tlakom si často nevšimnú príznaky tohto problému. Mnohí sa môžu cítiť ako zvyčajne. Práve preto je dôležité chodiť na pravidelné lekárske prehliadky, aj keď sa cítite dobre.
Dospelí pacienti s vysokým krvným tlakom
Zvyčajná dávka je jedna 80 mg tableta raz denne. Niektorým pacientom však lekár môže predpísať vyššie dávky (napr. 160 mg alebo 320 mg). Môže tiež kombinovať Valsartan Krka s ďalším liekom (napr. diuretikom).
Deti a dospievajúci (vo veku od 6 do 18 rokov) s vysokým krvným tlakom
U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je nižšia ako 35 kg, je zvyčajná dávka valsartanu 40 mg raz denne.
U pacientov, ktorých telesná hmotnosť je 35 kg alebo viac, je zvyčajná začiatočná dávka valsartanu 80 mg raz denne.
V niektorých prípadoch môže lekár predpísať vyššie dávky (dávka sa môže zvýšiť na 160 mg a najviac na 320 mg).
Dospelí pacienti po nedávnom srdcovom infarkte
Liečba sa začína spravidla už 12 hodín po srdcovom infarkte, zvyčajne nízkou dávkou 20 mg dvakrát denne. Dávku 20 mg získate rozpolením 40 mg tablety. Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát denne. Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.
Valsartan Krka možno podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového infarktu a váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre vás vhodná.
Dospelí pacienti so zlyhávaním srdca
Liečba sa spravidla začína dávkou 40 mg dvakrát denne. Váš lekár bude túto dávku počas niekoľkých týždňov postupne zvyšovať najviac na 160 mg dvakrát denne. Konečná dávka závisí od toho, ako budete znášať liečbu.
Valsartan Krka možno podávať spolu s inými liekmi na liečbu srdcového zlyhávania a váš lekár rozhodne, ktorá liečba je pre vás vhodná.
Valsartan Krka môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Valsartan Krka zapite pohárom vody.
Valsartan Krka užívajte každý deň v približne rovnakom čase.
Ak užijete viac Valsartanu Krka, ako máte
Ak sa u vás prejavia silné závraty a/alebo mdloby, ľahnite si a ihneď sa skontaktujte so svojím lekárom. Ak ste náhodne užili príliš veľa tabliet, kontaktujte okamžite svojho lekára, lekárnika alebo nemocnicu.
Ak zabudnete užiť Valsartan Krka
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Ak zabudnete užiť dávku, užite ju ihneď, ako si na to spomeniete. Avšak, ak sa blíži čas užitia ďalšej dávky, vynechajte dávku, na ktorú ste zabudli.
Ak prestanete užívať Valsartan Krka
Ukončenie liečby Valsartanom Krka môže zapríčiniť zhoršenie vášho ochorenia. Neukončujte užívanie lieku, pokiaľ vám to váš lekár neodporučí.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. Možné vedľajšie účinky
Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú lekársku pomoc:
Môžu sa u vás vyskytnúť príznaky angioedému (špecifická alergická reakcia), ako:
-
opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla;
-
ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním;
-
žihľavka, svrbenie.
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek z týchto príznakov, prestaňte Valsartan Krka užívať a ihneď kontaktujte svojho lekára (pozri tiež časť 2 „Upozornenia a opatrenia“).
Medzi ostatné vedľajšie príznaky patria:
Časté (môžu postihnúť menej ako 1 z 10 ľudí):
-
závraty;
-
nízky krvný tlak s príznakmi alebo bez príznakov ako závrat a mdloby pri vstávaní;
-
znížená funkcia obličiek (príznaky poruchy funkcie obličiek).
Menej časté (môžu postihnúť menej ako 1 zo 100 ľudí):
-
angioedém (pozri časť „Niektoré príznaky vyžadujú okamžitú lekársku pomoc“);
-
náhla strata vedomia (synkopa);
-
pocit točenia (vertigo);
-
závažne znížená funkcia obličiek (príznaky akútneho zlyhania obličiek);
-
svalové kŕče, abnormálny srdcový rytmus (príznaky hyperkaliémie);
-
dýchavičnosť, ťažkosti s dýchaním v polohe ležmo, opuchy chodidiel alebo nôh (príznaky srdcového zlyhávania);
-
bolesti hlavy;
-
kašeľ;
-
bolesť brucha;
-
nevoľnosť;
-
hnačka;
-
slabosť.
Neznáme (častosť sa nedá stanoviť z dostupných údajov):
-
alergické reakcie s vyrážkami, svrbením a žihľavkou; môžu sa vyskytnúť príznaky ako horúčka, opuch kĺbov a bolesť kĺbov, bolesť svalov, zdurené lymfatické uzliny a/alebo príznaky podobné chrípke (príznaky sérovej choroby);
-
purpurovo-červené škvrny, horúčka, svrbenie (príznaky zápalu krvných ciev tiež nazývaného ako vaskulitída);
-
nezvyčajné krvácanie alebo tvorba modrín (príznaky trombocytopénie);
-
bolesť svalov (myalgia);
-
horúčka, bolesť hrdla alebo vriedky v ústach infekčného pôvodu (príznaky nízkeho počtu bielych krviniek, čo sa označuje aj ako neutropénia);
-
zníženie hladiny hemoglobínu a zníženie percentuálneho podielu červených krviniek v krvi (ktoré v závažných prípadoch vedú k anémii);
-
zvýšená hladina draslíka v krvi (ktorá môže v závažných prípadoch vyvolať svalové kŕče, abnormálny srdcový rytmus);
-
znížená hladina sodíka v krvi (ktorá môže byť príčinou vyčerpanosti a zmätenosti, svalových zášklbov, záchvatov alebo kómy);
-
zvýšenie hodnôt funkčných pečeňových testov (ktoré môžu poukazovať na poškodenie pečene) vrátane zvýšeného bilirubínu v krvi (čo môže v závažných prípadoch vyvolať zožltnutie pokožky a očí);
-
zvýšenie hladiny močovinového dusíka a zvýšenie hladiny kreatinínu v sére (čo môže poukazovať na poruchu funkcie obličiek).
Frekvencia niektorých vedľajších účinkov sa môže líšiť v závislosti od vášho stavu. Napríklad, vedľajšie účinky ako závraty a znížená funkcia obličiek boli pozorované menej často u pacientov liečených na vysoký krvný tlak, ako u pacientov so zlyhávaním srdca alebo po nedávnom srdcovom infarkte.
Vedľajšie účinky u detí a dospievajúcich sú podobné tým, ktoré sa pozorovali u dospelých.
Hlásenie vedľajších účinkov
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.
5. Ako uchovávať Valsartan Krka
Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.
Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.
Uchovávajte pri teplote do 30°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. Obsah balenia a ďalšie informácie
Čo Valsartan Krka obsahuje
- Liečivo je valsartan.
Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg alebo 160 mg valsartanu.
- Ďalšie zložky v jadre tabliet sú monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, povidón, sodná soľ kroskarmelózy, koloidný oxid kremičitý bezvodý a magnéziumstearát.
- Ďalšie zložky v obalovej vrstve 80 mg filmom obalených tabliet sú hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 4000 a červený oxid železitý (E 172).
- Ďalšie zložky v obalovej vrstve 160 mg filmom obalených tabliet sú hypromelóza, oxid titaničitý (E 171), makrogol 4000, žltý oxid železitý (E 172) a červený oxid železitý (E 172).
Ako vyzerá Valsartan Krka a obsah balenia
80 mg filmom obalené tablety sú ružové okrúhle obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane. Priemer tablety je 8 mm.
160 mg filmom obalené tablety sú žltohnedé oválne obojstranne vypuklé filmom obalené tablety s deliacou ryhou na jednej strane. Rozmery tablety sú 13,5 mm x 7 mm.
Tablety obidvoch síl sa môžu rozdeliť na rovnaké dávky.
Pre sily 80 mg a 160 mg sú dostupné škatuľky so 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98, 120 a 180 filmom obalenými tabletami v blistrovom balení.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko
Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:
KRKA Slovensko, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, krka.slovakia@krka.biz, 02/571 04 501
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pod nasledovnými názvami:
Názov členského štátu |
Názov lieku |
Česká republika, Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Rumunsko, Írsko, Lotyšsko |
Valsartan Krka |
Maďarsko |
Valzartán Krka |
Poľsko |
Walsartan Krka |
Litva |
Valsartanas Krka |
Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v januári 2015.
7
Súhrn údajov o lieku
Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2013/02830-ZIB
Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/03364-ZIB
Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/06030-ZIB
Súhrn charakteristických vlastností lieku
1. NÁZOV LIEKU
Valsartan Krka 80 mg filmom obalené tablety
Valsartan Krka 160 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 80 mg valsartanu.
Každá filmom obalená tableta obsahuje 160 mg valsartanu.
Pomocná látka so známym účinkom:
|
80 mg filmom obalené tablety |
160 mg filmom obalené tablety |
Laktóza |
28,5 mg/tableta |
57 mg/tableta |
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta
Vzhľad 80 mg filmom obalenej tablety: ružová okrúhla bikonvexná filmom obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane. Priemer tablety je 8 mm.
Vzhľad 160 mg filmom obalenej tablety: žltohnedá oválna bikonvexná filmom obalená tableta s deliacou ryhou na jednej strane. Rozmery tablety sú 13,5 mm x 7 mm.
Tablety obidvoch síl sa môžu rozdeliť na rovnaké dávky.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Hypertenzia
Liečba esenciálnej hypertenzie u dospelých a a liečba hypertenzie u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov.
Nedávny infarkt myokardu
Liečba klinicky stabilných dospelých pacientov so symptomatickým zlyhávaním srdca alebo asymptomatickou systolickou dysfunkciou ľavej komory po nedávnom (12 hodín – 10 dní) infarkte myokardu (pozri časti 4.4 a 5.1).
Zlyhávanie srdca
Liečba dospelých pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhávaním, ak neznášajú inhibítory ACE, alebo ako prídavná liečba k inhibítorom ACE u pacientov, ktorí neznášajú betablokátory, ak sa nemôžu použiť antagonisty mineralokortikoidových receptorov (pozri časti 4.2, 4.4, 4.5 a 5.1).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Hypertenzia
Odporúčaná začiatočná dávka valsartanu je 80 mg jedenkrát denne. Antihypertenzný účinok sa zreteľne prejaví v priebehu 2 týždňov a maximálny účinok sa pozoruje po 4 týždňoch. U pacientov, ktorých krvný tlak nie je primerane kontrolovaný, možno dennú dávku zvýšiť na 160 mg a maximálne na 320 mg.
Valsartan sa môže podávať aj spolu s inými liekmi na liečbu hypertenzie (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1). Pridanie diuretika, ako je hydrochlorotiazid, týmto pacientom ešte viac zníži krvný tlak.
Nedávny infarkt myokardu
U klinicky stabilných pacientov možno začať liečbu už 12 hodín po infarkte myokardu. Po začiatočnej dávke 20 mg dvakrát denne sa má liečba valsartanom titrovať počas nasledujúcich niekoľko týždňov na 40 mg, 80 mg a 160 mg dvakrát denne. Na podanie začiatočnej dávky je určená 40 mg deliteľná tableta.
Cieľová maximálna dávka je 160 mg dvakrát denne. Všeobecne sa odporúča, aby pacienti dosiahli dávkovanie 80 mg dvakrát denne do dvoch týždňov od začatia liečby a cieľovú maximálnu dávku 160 mg dvakrát denne do troch mesiacov, podľa toho, ako pacient liečbu znáša. Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia alebo porucha funkcie obličiek, má sa zvážiť zníženie dávky.
Valsartan možno použiť u pacientov, ktorí dostávajú aj inú liečbu po infarkte myokardu, napr. trombolytiká, kyselinu acetylsalicylovú, betablokátory, statíny a diuretiká. Kombinácia s inhibítormi ACE sa neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1).
Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek.
Zlyhávanie srdca
Odporúčaná začiatočná dávka valsartanu je 40 mg dvakrát denne. Titrácia na dávky 80 mg a 160 mg dvakrát denne sa má vykonať v intervaloch najmenej dvoch týždňov na najvyššiu dávku, ktorú pacient znáša. Má sa uvážiť zníženie dávky súbežne podávaných diuretík. Maximálna denná dávka podávaná v klinických skúšaniach bola 320 mg rozdelených na čiastkové dávky.
Valsartan sa môže podávať s inou liečbou zlyhávania srdca. Trojkombinácia inhibítora ACE, valsartanu a betablokátora alebo diuretika šetriaceho draslík sa však neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.1).
Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhávaním srdca sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek.
Ďalšie informácie pre osobitné populácie
Starší pacienti
U starších pacientov sa úprava dávkovania nevyžaduje.
Porucha funkcie obličiek
U dospelých pacientov s klírensom kreatinínu >10 ml/min sa nevyžaduje úprava dávky (pozri časti 4.4 a 5.2). Súbežné užívanie valsartanu s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m2) (pozri časť 4.3).
Diabetes Mellitus
Súbežné užívanie valsartanu s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus (pozri časť 4.3).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s ťažkým poškodením pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou je valsartan kontraindikovaný (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene bez cholestázy nemá byť maximálna denná dávka valsartanu vyššia ako 80 mg.
Pediatrická populácia
Hypertenzia u detí a dospievajúcich
Deti a dospievajúci vo veku od 6 do 18 rokov
Úvodná dávka je 40 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 35 kg a 80 mg raz denne u detí s telesnou hmotnosťou 35 kg alebo viac. Dávka sa má upravovať podľa reakcie krvného tlaku. Maximálne dávky skúmané v klinických skúšaniach sa uvádzajú nižšie v tabuľke.
Vyššie ako uvedené dávky sa neskúmali, preto sa neodporúčajú.
Telesná hmotnosť |
Maximálna dávka skúmaná v klinických štúdiách |
≥18 kg do <35 kg |
80 mg |
≥35 kg do <80 kg |
160 mg |
≥80 kg do ≤160 kg |
320 mg |
Deti vo veku menej ako 6 rokov
Dostupné údaje sú popísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2. Bezpečnosť a účinnosť valsartanu sa však u detí vo veku od 1 do 6 rokov nestanovovala.
Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poruchou funkcie obličiek
Použitie u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u dialyzovaných detí a dospievajúcich sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je u detí a dospievajúcich s klírensom kreatinínu >30 ml/min potrebná. Funkcia obličiek a hladina draslíka v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.4 a 5.2).
Použitie u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov s poruchou funkcie pečene
Tak ako u dospelých, valsartan je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). Klinické skúsenosti s použitím valsartanu u detí a dospievajúcich s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.
Zlyhávanie srdca a nedávny infarkt myokardu u detí a dospievajúcich
Valsartan sa neodporúča na liečbu zlyhávania srdca alebo nedávneho infarktu myokardu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.
Spôsob podávania
Valsartan sa môže užívať bez ohľadu na jedlo a má sa užívať s vodou.
4.3 Kontraindikácie
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Ťažká porucha funkcie pečene, biliárna cirhóza a cholestáza.
-
Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).
-
Súbežné užívanie Valsartanu Krka s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Hyperkaliémia
Súbežné užívanie valsartanu s doplnkami draslíka, draslík šetriacimi diuretikami, náhradami soli obsahujúcimi draslík alebo inými látkami, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka (heparín, atď.) sa neodporúča. Monitorovanie hladín draslíka sa má robiť podľa potreby.
Porucha funkcie obličiek
V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s bezpečným použitím u pacientov s klírensom kreatinínu <10 ml/min a u dialyzovaných pacientov, preto sa má valsartan používať u týchto pacientov s opatrnosťou. Úprava dávky nie je potrebná u dospelých pacientov s klírensom kreatinínu >10 ml/min (pozri časti 4.2 a 5.2).
Súbežné užívanie antagonistov receptora angiotenzínu (ARB) – vrátane valsartanu – alebo ACE inhibítorov s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3 a 4.5).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bez cholestázy sa má valsartan používať opatrne (pozri časti 4.2 a 5.2).
Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
U pacientov so závažnou depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u takých, ktorí dostávajú vysoké dávky diuretík, sa môže po začatí liečby valsartanom v zriedkavých prípadoch vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Deplécia sodíka a/alebo objemu sa musí upraviť pred začiatkom liečby valsartanom, napr. znížením dávky diuretika.
Stenóza renálnej artérie
U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou solitárnej obličky nebola bezpečnosť valsartanu stanovená.
Krátkodobé podávanie valsartanu dvanástim pacientom s renovaskulárnou hypertenziou zapríčinenou jednostrannou stenózou renálnej artérie nespôsobilo žiadne významné zmeny renálnej hemodynamiky, kreatinínu v sére, alebo dusíka močoviny v krvi (blood urea nitrogen, BUN). Pretože iné lieky ovplyvňujúce systém renín-angiotenzínový systém môžu zvýšiť hladinu močoviny v krvi alebo kreatinínu v sére, u pacientov s jednostrannou stenózou renálnej artérie liečených valsartanom sa ako bezpečnostné opatrenie odporúča monitorovanie renálnych funkcií.
Transplantácia obličky
V súčasnosti nie sú skúsenosti s bezpečným používaním valsartanu u pacientov, ktorí nedávno podstúpili transplantáciu obličky.
Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom sa valsartanom nemajú liečiť, pretože ich renín-angiotenzínový systém nie je aktivovaný.
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, hypertrofická obštrukčná kardiomyopatia
Tak ako u všetkých ostatných vazodilatátorov, u pacientov trpiacich stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou (hypertrophic obstructive cardiomyopathy, HOCM) je potrebná zvláštna opatrnosť.
Gravidita
Počas gravidity sa nesmie začať liečba antagonistami receptora angiotenzínu II. Ak nie je pokračovanie liečby antagonistami receptoru angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce tehotenstvo majú prejsť na alternatívnu liečbu hypertenzie, ktorá má overený bezpečnostný profil pre použitie počas gravidity. Ak je gravidita zistená, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a pokiaľ je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou (pozri časť 4.3 a 4.6).
Nedávny infarkt myokardu
Kombinácia kaptoprilu a valsartanu nepreukázala žiadny ďalší klinický prínos, naproti tomu sa zvýšilo riziko nežiaducich udalostí v porovnaní s liečbou každým z týchto liekov (pozri časti 4.2 a 5.1). Preto sa kombinácia valsartanu s inhibítorom ACE neodporúča.
Pri začatí liečby u pacientov po infarkte myokardu je potrebná opatrnosť. Pri hodnotení stavu pacientov po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek (pozri časť 4.2).
Použitie valsartanu u pacientov po infarkte myokardu má často za následok určitý pokles krvného tlaku, prerušenie liečby pre pretrvávajúcu symptomatickú hypotenziu však zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).
Zlyhávanie srdca
Riziko nežiaducich reakcií, najmä hypotenzie, hyperkaliémie a zníženej funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) sa môže zvýšiť, keď sa Valsartan Krka používa v kombinácii s inhibítorom ACE. Trojkombinácia inhibítora ACE, betablokátora a Valsartanu Krka neukázala u pacientov so srdcovým zlyhávaním žiadny klinický prínos (pozri časť 5.1). Táto kombinácia zjavne zvyšuje riziko nežiaducich udalostí a preto sa neodporúča. Trojkombinácia inhibítora ACE, antagonistu receptorov mineralokortikoidov a valsartanu sa tiež neodporúča. Tieto kombinácie sa majú použiť pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Pri začatí liečby u pacientov so zlyhávaním srdca je potrebná opatrnosť. Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhávaním srdca sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek (pozri časť 4.2). Použitie Valsartanu Krka u pacientov so zlyhávaním srdca má často za následok určitý pokles krvného tlaku, ale prerušenie liečby pre pretrvávajúcu symptomatickú hypotenziu zvyčajne nie je potrebné, pokiaľ sa dodržujú pokyny pre dávkovanie (pozri časť 4.2).
U pacientov, ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. pacientov s ťažkým kongestívnym zlyhávaním srdca), sa liečba inhibítormi ACE spájalas oligúriou a/alebo progresívnou azotémiou a v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek a/alebo smrťou. Keďže valsartan je blokátorom receptorovangiotenzínu II, nie je možné vylúčiť, že použitie Valsartanu Krka môže byť spojené s poruchoufunkcie obličiek.
Inhibítory ACEa blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Angioedém v anamnéze
Angioedém, vrátane opuchu hrtana a hlasiviek, zapríčiňujúci obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuch tváre, pier a hltana a/alebo jazyka bol hlásený u pacientov liečených valsartanom; u niektorých z týchto pacientov sa už v minulosti, v súvislosti s liečbou inými liekmi, vrátane ACE inhibítorov, angioedém vyskytol. U pacienta, u ktorého sa vyvinul angioedém, sa má liečba Valsartanom Krka okamžite ukončiť a Valsartan Krka sa nemá opätovne začať podávať.
Duálna blokáda renín–angiotenzín–aldosterónového systému (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna blokáda RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou blokádou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Pediatrická populácia
Porucha funkcie obličiek
Použitie u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u dialyzovanýchpediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je potrebná u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu >30 ml/min (pozri časti 4.2 a 5.2).Funkcia obličiek a draslík v sére sa majú počas liečby valsartanom starostlivo sledovať. Platí to najmä pri podávaní valsartanu v prítomnosti iných ochorení (horúčka, dehydratácia), ktoré pravdepodobne zhoršia funkciu obličiek. Súbežné užívanie antagonistov receptora angiotenzínu (ARB) – vrátane valsartanu – alebo ACE inhibítorov s aliskirénom je kontraindikované u pacientov s poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3 a 4.5).
Porucha funkcie pečene
Tak ako u dospelých, valsartan je kontraindikovaný u pediatrických pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, biliárnou cirhózou a u pacientov s cholestázou (pozri časti 4.3 a 5.2). Klinické skúsenosti s valsartanom u pediatrických pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sú obmedzené. U týchto pacientov dávka valsartanu nemá prekročiť 80 mg.
Valsartan Krka obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorbcie nesmú užívať tento liek.
4.5 Liekové a iné interakcie
Duálna blokáda systému renín–angiotenzín (RAS) s ARB, inhibítormi ACE alebo aliskirénom:
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna blokáda systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II(ARB) alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
Súbežné užívanie sa neodporúča
Lítium
Pri súbežnom užívaní lítia a ACE inhibítorov bol zaznamenaný reverzibilný nárast sérových koncentrácií lítia a jeho toxicity. Keďže nie je dostatok skúseností so súbežným používaním valsartanu a lítia, táto kombinácia sa neodporúča. Ak je použitie tejto kombinácie nevyhnutné, odporúča sa dôsledné monitorovanie hladiny lítia v sére.
Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka, náhrady solí obsahujúce draslík a iné látky, ktoré môžu zvyšovať hladiny draslíka
Ak je užívanie lieku ovplyvňujúceho hladiny draslíka v kombinácii s valsartanom nevyhnutné, odporúča sa monitorovať plazmatické hladiny draslíka.
Pri súbežnom používaní je potrebná opatrnosť
Nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs), vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej >3 g/deň a neselektívnych NSAIDs
Pri súbežnom podávaní antagonistov angiotenzínu II s NSAIDs môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzného účinku. Navyše môže súbežné použitie antagonistov angiotenzínu II a NSAIDs viesť k zvýšenému riziku zhoršenia funkcie obličiek a k zvýšeniu hladín draslíka v sére. Preto sa na začiatku liečby, spolu s dostatočnou hydratáciou pacienta, odporúča monitorovanie funkcie obličiek.
Transportéry
In vitro údaje naznačujú, že valsartan je substrátom vychytávacích pečeňových transportérov OATP1B1/OATP1B3 a pečeňového efluxného transportéra MRP2. Klinický význam tohto nálezu nie je známy. Súbežné podávanie inhibítorov vychytávacích transportérov (napr. rifampicínu, cyklosporínu) alebo inhibítorov efluxných transportérov (napr. ritonaviru) môže zvýšiť systémovú expozíciu valsartanu. Pri zahajovaní alebo ukončovaní súbežného podávania uvedených liečiv je potrebná náležitá opatrnosť.
Ďalšie
Pri štúdiách liekových interakcií s valsartanom neboli pozorované klinicky významné interakcie medzi valsartanom a nasledovnými látkami: cimetidín, warfarín, furosemid, digoxín, atenolol, indometacín, hydrochlorotiazid, amlodipín a glibenklamid.
Pediatrická populácia
Pri hypertenzii u detí a dospievajúcich, pri ktorej sú častým základným ochorením renálne abnormality, sa odporúča postupovať opatrne pri súbežnom podávaní valsartanu a iných látok, ktoré inhibujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, čo môže zvyšovať draslík v sére. Funkcia obličiek a draslík v sére sa majú starostlivo sledovať.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa v prvom trimestri gravidity neodporúča (pozri časť 4.4). Podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II je počas druhého a tretieho trimestra gravidity kontraindikované (pozri časť 4.3 a 4.4).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity pri podávaní ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity nie sú presvedčivé; avšak malý nárast rizika sa nedá vylúčiť. Aj keď nie sú k dispozícii žiadne kontrolované epidemiologické údaje týkajúce sa rizika spojeného s podávaním antagonistov receptoru angiotenzínu II, môže pre túto triedu liečiv existovať podobné riziko. Ak nie je pokračovanie liečby antagonistami receptoru angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce tehotenstvo majú prejsť na alternatívnu liečbu hypertenzie, ktorá má overený bezpečnostný profil pre použitie počas gravidity. Ak je gravidita zistená, liečba antagonistami receptoru angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a pokiaľ je to vhodné, má sa začať s alternatívnou liečbou.
Je známe, že expozícia počas liečby antagonistom receptora angiotenzínu II v období druhého a tretieho trimestra gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zhoršenie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia); pozri tiež časť 5.3 „Predklinické údaje o bezpečnosti“.
Ak od druhého trimestra gravidity došlo k expozícii antagonistom receptora angiotenzínu II, odporúča sa sonografická kontrola funkcie obličiek a lebky.
Deti, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II, musia byť kvôli možnej hypotenzii starostlivo sledované (pozri tiež časť 4.3 a 4.4).
Laktácia
Keďže nie sú k dispozícii informácie o užívaní valsartanu počas dojčenia, valsartan sa neodporúča a sú uprednostňované alternatívne liečby, ktoré majú lepšie preukázaný bezpečnostný profil počas dojčenia, najmä ak sú dojčení novorodenci alebo predčasne narodené deti.
Fertilita
Valsartan nemal nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť samcov a samíc potkana pri perorálnych dávkach do 200 mg/kg/deň. Táto dávka je 6-krát vyššia než maximálna odporúčaná dávka u ľudí pri prepočte na mg/m2(výpočty vychádzajú z perorálnej dávky 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnilisa žiadne štúdie o účinku na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel a obsluhe strojov treba vziať na vedomie, že sa môže príležitostne objaviť závrat alebo únava.
4.8 Nežiaduce účinky
V kontrolovaných klinických štúdiách s dospelými pacientmi s hypertenziou bola celková incidencia nežiaducich účinkov porovnateľná s placebom a zhoduje sa s farmakologickými vlastnosťami valsartanu. Incidencia nežiaducich účinkov nemala vzťah k dávke alebo trvaniu liečby a nesúvisela ani s pohlavím, vekom alebo rasou.
Nežiaduce účinky zaznamenané v klinických štúdiách, po uvedení lieku na trh a z laboratórnych nálezov sú uvedené nižšie podľa tried orgánových systémov.
Nežiaduce účinky sú zoradené podľa frekvencie výskytu, najčastejšie sa vyskytujúce sú prvé, s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) veľmi zriedkavé (<1/10 000), vrátane ojedinelých záznamov. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
U všetkých nežiaducich účinkov zaznamenaných po uvedení lieku na trh a z laboratórnych nálezov nie je možné použiť žiadnu frekvenciu výskytu nežiaducich účinkov a preto sú v tabuľke uvedené s frekvenciou výskytu „neznáme”.
Hypertenzia
Poruchy krvi a lymfatického systému |
|
Neznáme |
Znížený hemoglobín, znížený hematokrit, neutropénia, trombocytopénia |
Poruchy imunitného systému |
|
Neznáme |
Hypersenzitivita vrátane sérovej choroby |
Poruchy metabolizmu a výživy |
|
Neznáme |
Zvýšenie hladiny draslíka v sére, hyponatriémia |
Poruchy ucha a labyrintu |
|
Menej časté |
Vertigo |
Poruchy ciev |
|
Neznáme |
Vaskulitída |
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|
Menej časté |
Kašeľ |
Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|
Menej časté |
Abdominálna bolesť |
Poruchy pečene a žlčových ciest |
|
Neznáme |
Zvýšenie hodnôt funkčných pečeňových testov vrátane zvýšenej hladiny bilirubínu v sére |
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|
Neznáme |
Angioedém, vyrážka, svrbenie |
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|
Neznáme |
Myalgia |
Poruchy obličiek a močových ciest |
|
Neznáme |
Zlyhanie a poškodenie obličiek, zvýšená hladina kreatinínu v sére |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|
Menej časté |
Únava |
Pediatrická populácia
Hypertenzia
Antihypertenzný účinok valsartanu sa vyhodnotil v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických štúdiách s 561 pediatrickými pacientmi vo veku od 6 do 18 rokov. S výnimkou ojedinelých porúch gastrointestinálneho traktu (ako bolesť brucha, nauzea, vracanie) a závratov sa nezistili žiadne významné rozdiely v type, frekvencii a závažnosti nežiaducich reakcií v bezpečnostnom profile u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov a bezpečnostnom profile predtým hlásenom u dospelých pacientov.
Pri neurokognitívnom hodnotení a hodnotení vývoja pediatrických pacientov vo veku od 6 do 16 rokov sa nezistil žiadny celkový klinicky významný nežiaduci vplyv liečby valsartanom trvajúcej do jedného roka.
V dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii s 90 deťmi vo veku od 1 do 6 rokov, po ktorej nasledovala jednoročná otvorená extenzia, sa zaznamenali dve úmrtia a ojedinelé prípady výrazného zvýšenia pečeňových aminotransferáz. Tieto prípady sa vyskytli v populácii s významnými komorbiditami. Príčinná súvislosť s valsartanom sa nestanovila. V druhej štúdii, v ktorej bolo randomizovaných 75 detí vo veku od 1 do 6 rokov, sa pri liečbe valsartanom nevyskytlo významné zvýšenie pečeňových aminotransferáz, ani žiadne úmrtie.
Hyperkaliémia sa častejšie pozorovala u detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 18 rokov so základným chronickým ochorením obličiek.
Bezpečnostný profil zaznamenaný v kontrolovaných klinických štúdiách u dospelých pacientov so stavom po infarkte myokardu a/alebo so zlyhávaním srdca sa líši od celkového bezpečnostného profilu zaznamenaného u pacientov s hypertenziou. Táto odlišnosť môže súvisieť so základným ochorením pacienta. Nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli u dospelých pacientov po infarkte myokardu a/alebo so zlyhávaním srdca sú uvedené nižšie.
Stav po infarkte myokardu a/alebo zlyhávanie srdca (sledované len u dospelých pacientov)
Poruchy krvi a lymfatického systému |
|
Neznáme |
Trombocytopénia |
Poruchy imunitného systému |
|
Neznáme |
Hypersenzitivita vrátane sérovej choroby |
Poruchy metabolizmu a výživy |
|
Menej časté |
Hyperkaliémia |
Neznáme |
Nárast hladiny draslíka v sére, hyponatriémia |
Poruchy nervového systému |
|
Časté |
Závrat, posturálny závrat |
Menej časté |
Synkopa, bolesť hlavy |
Poruchy ucha a labyrintu |
|
Menej časté |
Vertigo |
Poruchy srdca a srdcovej činnosti |
|
Menej časté |
Zlyhávanie srdca |
Poruchy ciev |
|
Časté |
Hypotenzia, ortostatická hypotenzia |
Neznáme |
Vaskulitída |
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína |
|
Menej časté |
Kašeľ |
Poruchy gastrointestinálneho traktu |
|
Menej časté |
Nevoľnosť, hnačka |
Poruchy pečene a žlčových ciest |
|
Neznáme |
Zvýšenie hodnôt funkčných pečeňových testov |
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
|
Menej časté |
Angioedém |
Neznáme |
Vyrážka, svrbenie |
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva |
|
Neznáme |
Myalgia |
Poruchy obličiek a močových ciest |
|
Časté |
Zlyhanie a poškodenie obličiek |
Menej časté |
Akútne zlyhanie obličiek, zvýšená hladina kreatinínu v sére |
Neznáme |
Zvýšená hladina močovinového dusíka v krvi |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania |
|
Menej časté |
Asténia, únava |
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Symptómy
Predávkovanie valsartanom môže spôsobiť výraznú hypotenziu, čo môže viesť k zníženiu stavu vedomia, cirkulačnému kolapsu a/alebo šoku.
Liečba
Terapeutické opatrenia závisia od času požitia lieku, typu a závažnosti symptómov. Prvoradá je stabilizácia cirkulačných pomerov.
Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa má uložiť do polohy ležmo a rýchlo sa má doplniť objem krvi.
Odstránenie valsartanu hemodialýzou je nepravdepodobné.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Liečivá pôsobiace na renín-angiotenzínový systém, antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA03.
Valsartan je perorálne účinný, silný a špecifický antagonista receptora angiotenzínu II (Ang II). Pôsobí selektívne na podtyp receptora AT1, ktorý zodpovedá za známe účinky angiotenzínu II. Zvýšené hladiny Ang II v plazme po blokáde receptora AT1 valsartanom môžu stimulovať nezablokovaný receptor AT2, ktorý pravdepodobne vyvažuje účinok receptora AT1. Valsartan neprejavuje žiadnu čiastočnú agonistickú aktivitu na receptore AT1 a má oveľa (asi 20 000-krát) vyššiu afinitu k receptoru AT1ako k receptoru AT2. Nie je známe, že by sa valsartan viazal na iné receptory hormónov alebo ich blokoval alebo sa viazal alebo blokoval iónové kanály, o ktorých je známe, že sú dôležité pri regulácii kardiovaskulárneho systému.
Valsartan neinhibuje ACE (známy tiež ako kinináza II), ktorý premieňa Ang I na Ang II a rozkladá bradykinín. Pretože účinok na ACE a potenciácia bradykinínu alebo substancie P nie sú prítomné, antagonisty angiotenzínu II sa pravdepodobne nespájajú s kašľom. V klinických skúšaniach porovnávajúcich valsartan s ACE inhibítorom sa suchý kašeľ vyskytoval významne (P<0,05) v menšej miere u pacientov liečených valsartanom ako u tých, ktorí sa liečili ACE inhibítorom (2,6 % oproti 7,9 %). V klinickom skúšaní s pacientmi s anamnézou suchého kašľa počas liečby ACE inhibítormi malo kašeľ 19,5 % zúčastnených pacientov liečených valsartanom a 19,0 % liečených tiazidovým diuretikom v porovnaní so 68,5 % liečených ACE inhibítorom (P<0,05).
Hypertenzia
Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou viedlo k redukcii krvného tlaku bez ovplyvnenia frekvencie pulzu.
U väčšiny pacientov dochádza po podaní jednorazovej perorálnej dávky k nástupu antihypertenzného účinku v priebehu 2 hodín a najvyššie zníženie krvného tlaku je dosiahnuté v priebehu 4‑6 hodín. Antihypertenzný účinok pretrváva po dobu 24 hodín po podaní dávky. Počas opakovaného podávania je zjavný antihypertenzný účinok dosiahnutý v priebehu 2 týždňov a maximálny účinok sa dosiahne v priebehu 4 týždňov, a ten pri dlhodobej liečbe pretrváva. Pri kombinácii s hydrochlorotiazidom sa dosiahne významné aditívne zníženie krvného tlaku.
Náhle vysadenie valsartanu nebolo spojené s návratom hypertenzie (rebound fenomén) alebo inými nežiaducimi klinickými udalosťami.
U pacientov s hypertenziou a diabetom 2 typu a mikroalbuminúriou valsartan spôsobil redukciu vylučovania albumínu močom. V štúdii MARVAL (Micro Albuminuria Reduction with Valsartan) bola dosiahnutá redukcia vylučovania albumínu močom (urinary albumin excretion, UAE) valsartanom (80-160 mg/raz denne) v porovnaní s amlodipínom (5-10 mg/raz denne) u 332 pacientov s diabetom 2 typu (priemerný vek: 58 rokov; 265 mužov) a s mikroalbuminúriou (valsartan: 58 μg/min; amlodipín: 55,4 μg/min), s normálnym alebo vysokým krvným tlakom a so zachovanou funkciou obličiek (kreatinín v krvi <120 μmol/l). Po 24 týždňov bolo UAE znížené (p<0,001) o 42 % (–24,2 μg/min; 95 % interval spoľahlivosti: –40,4 až –19,1) pri valsartane a približne o 3 % (–1,7 μg/min; 95 % interval spoľahlivosti: –5,6 až 14,9) pri amlodipíne, a to aj napriek tomu, že u oboch skupín boli podobné hodnoty zníženia krvného tlaku.
Štúdia zníženia proteinúrie valsartanom (DROP) ďalej skúmala účinnosť valsartanu v redukcii UAE u 391 pacientov s hypertenziou (krvný tlak = 150/88 mmHg) a s diabetom 2 typu, albuminúriou (priemer=102 μg/min; 20-700 μg/min) a zachovanou funkciou obličiek (priemerná hladina kreatinínu v sére = 80 μmol/l). Pacienti boli randomizovaní do skupín užívajúcich jednu z 3 dávok valsartanu (160, 320 a 640 mg/raz denne) a liečení po dobu 30 týždňov. Účelom tejto štúdie bolo určenie optimálnej dávky valsartanu na redukciu UAE u pacientov s hypertenziou a diabetom 2 typu. Po 30 týždňoch došlo k výraznému zníženiu percentuálnej zmeny UAE o 36 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou pri valsartane 160 mg (95 % interval spoľahlivosti: 22 až 47 %) a o 44 % pri valsartane 320 mg (95 % interval spoľahlivosti: 31 až 54 %). Dospelo sa k záveru, že 160-320 mg valsartanu spôsobilo klinicky významné zníženie UAE u pacientov s hypertenziou a s diabetom 2 typu.
Nedávny infarkt myokardu
VALIANT (VALsartan In Acute myocardial iNfarcTion trial) bolo randomizované, kontrolované, medzinárodné, dvojito zaslepené klinické skúšanie so 14 703 pacientmi s akútnym infarktom myokardu a príznakmi, prejavmi alebo rádiologickým dôkazom kongestívneho zlyhávania srdca a/alebo potvrdením systolickej dysfunkcie ľavej komory (prejavujúcej sa ako ejekčná frakcia ≤40% pri rádionuklidovej ventrikulografii alebo ≤35% pri echokardiografii alebo ventrikulárnej kontrastnej angiografii). Pacienti boli randomizovaní v priebehu 12 hodín až 10 dní po nástupe príznakov infarktu myokardu do skupín buď valsartanu, kaptoprilu alebo kombinácie oboch. Liečba trvala priemerne 2 roky. Primárnym cieľovým ukazovateľom bola mortalita zo všetkých príčin.
Valsartan bol rovnako účinný ako kaptopril pri znižovaní mortality zo všetkých príčin po infarkte myokardu. Mortalita zo všetkých príčin bola podobná v skupine valsartanu (19,9 %), kaptoprilu (19,5 %) a valsartanu + kaptoprilu (19,3 %). Kombinovanie valsartanu s kaptoprilom nezvýšilo prínos liečby oproti samotnému kaptoprilu. Medzi valsartanom a kaptoprilom nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin v závislosti od veku, pohlavia, rasy, základnej liečby alebo základného ochorenia. Valsartan bol tiež účinný v predĺžení času do úmrtia z kardiovaskulárnych príčin a znížení kardiovaskulárnej mortality, hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie, ďalšieho infarktu myokardu, zastavenia srdca s resuscitáciou a nefatálnej cievnej mozgovej príhody (sekundárny zložený cieľový ukazovateľ).
Bezpečnostný profil valsartanu bol zhodný s klinickým priebehom u pacientov liečených po infarkte myokardu. Pokiaľ sa týka funkcie obličiek, zdvojnásobenie hodnoty kreatinínu v sére sa pozorovalo u 4,2 % pacientov liečených valsartanom, 4,8 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a 3,4 % pacientov liečených kaptoprilom. Prerušenie liečby pre rôzne typy dysfunkcie obličiek sa vyskytlo u 1,1 % pacientov liečených valsartanom, 1,3 % pacientov liečených valsartanom + kaptoprilom a 0,8 % pacientov liečených kaptoprilom. Hodnotenie stavu pacientov po infarkte myokardu má zahŕňať vyšetrenie funkcie obličiek.
Nebol rozdiel v mortalite zo všetkých príčin, kardiovaskulárnej mortalite a morbidite, keď sa betablokátory podávali spolu s kombináciou valsartanu + kaptoprilu, samotným valsartanom alebo samotným kaptoprilom. Bez ohľadu na liečbu, mortalita bola nižšia v skupine pacientov, ktorí dostávali betablokátor, čo naznačuje, že v tomto klinickom skúšaní sa u tejto populácie zachoval známy prínos betablokátorov.
Zlyhávanie srdca
Val-HeFT bolo randomizované, kontrolované, medzinárodné klinické skúšanie porovnávajúce morbiditu a mortalitu pri valsartane a placebe u 5 010 pacientov so zlyhávaním srdca triedy II podľa NYHA (62 %), III (36 %) a IV (2 %) s ejekčnou frakciou ľavej komory (left ventricular ejection fraction, LVEF) <40 % a vnútorným diastolickým priemerom ľavej komory (left ventricular internal diastolic diameter LVIDD) >2,9 cm/m2. Základná liečba zahŕňala ACE inhibítory (93 %), diuretiká (86 %), digoxín (67 %) a betablokátory (36 %). Priemerné sledovanie trvalo takmer 2 roky. Priemerná denná dávka valsartanu v štúdii Val-HeFT predstavovala 254 mg. Skúšanie malo dva primárne cieľové ukazovatele: mortalita zo všetkých príčin (čas do úmrtia) a morbidita súvisiaca so zlyhávaním srdca (čas do prvej chorobnej udalosti), definované ako úmrtie, náhle úmrtie s resuscitáciou, hospitalizácia pre zlyhávanie srdca alebo potreba intravenózneho podania liekov s inotropným alebo vazodilatačným účinkom počas 4 hodín a viac bez hospitalizácie.
Mortalita zo všetkých príčin bola podobná (p = NS) v skupinách valsartanu (19,7 %) a placeba (19,4 %). Primárnym prínosom liečby bolo zníženie rizika pre čas do prvej hospitalizácie pre zlyhávanie srdca o 27,5 % (95 % CI: 17 až 37 %) (13,9 % oproti 18,5 %). Výsledky naznačujúce prínos placeba (zložená mortalita a morbidita bola 21,9 % pri placebe oproti 25,4 % v skupine valsartanu) sa pozorovali u pacientov, ktorí dostávali trojkombináciu inhibítora ACE, betablokátora a valsartanu.
Prínos liečby vzhľadom na morbiditu bol najvyšší v podskupine pacientov, ktorí nedostávali inhibítor ACE (n = 366). V tejto podskupine sa mortalita zo všetkých príčin valsartanom významne znížila v porovnaní s placebom o 33 % (95 % CI: –6 % až 58 %) (17,3 % pri valsartane oproti 27,1 % pri placebe) a zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 44 % (24,9 % pri valsartane oproti 42,5 % pri placebe).
U pacientov, ktorí dostávali inhibítor ACE bez betablokátora, bola mortalita zo všetkých príčin podobná (p = NS) v skupine valsartanu (21,8 %) a placeba (22,5 %). Zložené riziko mortality a morbidity sa významne znížilo o 18,3 % (95 % CI: 8 % až 28 %) pri valsartane v porovnávaní s placebom (31,0 % oproti 36,3 %).
V celkovej populácii klinického skúšania Val-HeFT sa u pacientov liečených valsartanom preukázalo v porovnaní s placebom významné zlepšenie triedy NYHA a príznakov a prejavov zlyhávania srdca vrátane dyspnoe, únavy, edémov a šelestov. Pacienti liečení valsartanom mali v porovnaní s placebom lepšiu kvalitu života, ako ukázala zmena skóre Minnesota Living with Heart Failure Quality of Life v koncovom bode oproti východiskovej hodnote. U pacientov liečených valsartanom sa v porovnaní s placebom významne zvýšila ejekčná frakcia a významne sa znížil LVIDD v koncovom bode oproti východiskovej hodnote.
Duálna blokáda systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu IIsa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirénu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirénu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirénu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Pediatrická populácia
Hypertenzia
Antihypertenzný účinok valsartanu sa hodnotil v štyroch randomizovaných, dvojito zaslepených klinických štúdiách u 561 pediatrických pacientov vo veku od 6 do 18 rokov a u 165 pediatrických pacientov vo veku od 1 do 6 rokov.
Najčastejšími základnými ochoreniami potenciálne prispievajúcimi k vzniku hypertenzie u detí zaradených do týchto štúdií boli ochorenia obličiek a močových ciest a obezita.
Klinické skúsenosti u detí vo veku 6 rokov alebo viac
V klinickej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 261 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov, pacienti s telesnou hmotnosťou <35 kg dostávali tablety s 10, 40 alebo 80 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka) a pacienti s telesnou hmotnosťou ≥35 kg dostávali tablety s 20, 80 a 160 mg valsartanu denne (nízka, stredná a vysoká dávka). Na konci 2. týždňa valsartan znížil systolický aj diastolický krvný tlak úmerne dávke.
Vo všeobecnosti tri hladiny dávok valsartanu (nízka, stredná a vysoká) významne znížili systolický krvný tlak o 8, 10 a 12 mm Hg oproti východiskovým hodnotám. Pacienti boli opätovne randomizovaní buď na pokračujúce podávanie rovnakej dávky valsartanu, alebo prešli na placebo. U pacientov, ktorí naďalej dostávali stredné a vysoké dávky valsartanu, bol minimálny systolický tlak krvi o -4 a -7 mm Hg nižší než u pacientov, ktorí dostávali placebo. U pacientov liečených nízkou dávkou valsartanu bol minimálny systolický tlak krvi podobný ako u pacientov, ktorí dostávali placebo. Vo všeobecnosti sa antihypertenzný účinok valsartanu závislý od dávky zhodoval naprieč všetkými demografickými podskupinami.
V ďalšej klinickej štúdii, do ktorej bolo zaradených 300 pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6 až 18 rokov, boli vhodní pacienti randomizovaní na podávanie tabliet valsartanu alebo enalaprilu počas 12 týždňov. Deti s telesnou hmotnosťou ≥18 kg a <35 kg dostávali 80 mg valsartanu alebo 10 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥35 kg a <80 kg dostávali 160 mg valsartanu alebo 20 mg enalaprilu; deti s telesnou hmotnosťou ≥80 kg dostávali 320 mg valsartanu alebo 40 mg enalaprilu. Pokles systolického tlaku krvi bol porovnateľný u pacientov užívajúcich valsartan (15 mm Hg) a enalapril (14 mm Hg) (hodnota ppre noninferioritu <0,0001). Zhodné výsledky sa pozorovali pri diastolickom tlaku krvi s poklesom o 9,1 mm Hg pri valsartane a 8,5 mm Hg pri enalaprile.
Klinické skúsenosti u detí vo veku menej ako 6 rokov
Uskutočnili sa dve klinické štúdie u pacientov vo veku 1 až 6 rokov, na ktorých sa zúčastnilo 90 a 75 detí. Do týchto štúdií neboli zaradené deti mladšie ako 1 rok. V prvej štúdii sa účinnosť valsartanu potvrdila porovnaním s placebom, ale odpoveď závislá od dávky sa nepreukázala. V druhej štúdii boli vyššie dávky valsartanu spojené s väčším poklesom TK, ale tendencia závislosti odpovede od dávky nedosiahla štatistickú významnosť a rozdiel v liečbe v porovnaní s placebom nebol významný.
Vzhľadom na túto nekonzistentnosť sa valsartan neodporúča u tejto vekovej skupiny (pozri časť 4.8). Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s valsartanom vo všetkých vekových podskupinách detí a dospievajúcich so zlyhávaním srdca a so zlyhávaním srdca po nedávnom infarkte myokardu. Informácie o použití u detí a dospievajúcich pozri v časti 4.2.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia:
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sú maximálne plazmatické koncentrácie dosiahnuté v priebehu 2‑4 hodín s tabletami a 1‑2 hodiny s roztokom. Priemerná absolútna biologická dostupnosť valsartanu je 23 % s tabletami a 39 % s roztokom. Jedlo znižuje expozíciu (meranú pomocou AUC) valsartanu približne o 40 % a maximálnu plazmatickú koncentráciu (Cmax) približne o 50 %, hoci približne po 8 hodinách po podaní dávky sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné pre skupinu, ktorá ho užila s jedlom i pre skupinu osôb, ktorá ho užila nalačno. Aj napriek tomu nie je toto zníženie AUC sprevádzané klinicky významným znížením terapeutického účinku a valsartan preto môže byť užívaný s jedlom alebo bez neho.
Distribúcia:
Distribučný objem valsartanu je v rovnovážnom stave po intravenóznom podaní približne 17 litrov, čo znamená, že sa valsartan nedistribuuje extenzívne do tkanív. Valsartan sa silno viaže na proteíny v sére (94-97 %), predovšetkým na sérový albumín.
Biotransformácia:
Valsartan sa nebiotransformuje vo veľkej miere, pretože len asi 20 % dávky je nájdených vo forme metabolitov. Hydroxymetabolit bol identifikovaný v plazme v nízkych koncentráciách (menej ako 10 % AUC valsartanu). Tento metabolit nie je farmakologicky aktívny.
Eliminácia:
Valsartan preukazuje multiexponenciálnu kinetiku rozpadu (t½α<1 h a t½βpribližne 9 h). Valsartan sa primárne vylučuje žlčou do stolice (približne 83 % dávky) a obličkami do moču (približne 13 % dávky), v prevažnej miere ako nezmenený liek. Po intravenóznom podaní je plazmatický klírens valsartanu približne 2 l/h a jeho renálny klírens je 0,62 l/h (približne 30 % celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.
U pacientov so zlyhávaním srdca
Priemerný čas do maximálnej koncentrácie a polčas eliminácie valsartanu u pacientov so zlyhávaním srdca sú podobné ako hodnoty pozorované u zdravých dobrovoľníkov. Hodnoty AUC a Cmax valsartanu sú v rozmedzí klinických dávok takmer úmerné zvyšujúcej sa dávke (40 až 160 mg dvakrát denne). Priemerný faktor akumulácie je asi 1,7. Zdanlivý klírens valsartanu po perorálnom podaní je približne 4,5 l/h. Vek zdanlivý klírens u pacientov so zlyhávaním srdca neovplyvňuje.
Osobitné populácie
Starší pacienti
U niektorých starších osôb bola pozorovaná o trochu vyššia systémová expozícia valsartanu v porovnaní s mladšími osobami. Tento rozdiel však nemal žiaden klinický význam.
Porucha funkcie obličiek
Ako sa dá očakávať u látky, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30 % celkového plazmatického klírensu, nezistila sa žiadna korelácia medzi funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu. Preto nie je u pacientov s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu >10 ml/min) potrebná úprava dávky. O pacientoch so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min) a dialyzovaných pacientoch nie sú k dispozícii údaje o bezpečnosti a preto má byť valsartan týmto pacientom podávaný s opatrnosťou (pozri časť 4.2 a 4.4). Valsartan sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny a nie je pravdepodobné, že by sa odstránil dialýzou.
Porucha funkcie pečene
Približne 70 % absorbovanej dávky valsartanu sa vylučuje žlčou, najmä v nezmenenej forme. Valsartan nepodlieha extenzívnej biotransformácii. Zdvojnásobenie expozície (AUC) v porovnaní so zdravými osobami bola pozorovaná u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene. Napriek tomu nebola pozorovaná korelácia medzi koncentráciami valsartanu v plazme a stupňom poruchy funkcie pečene. Valsartan nebol študovaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2, 4.3 a 4.4).
Pediatrická populácia
V štúdii s 26 pediatrickými pacientmi s hypertenziou (vo veku 1 až 16 rokov), ktorým sa podala jednorazová dávka suspenzie valsartanu (priemer: 0,9 až 2 mg/kg, s maximálnou dávkou 80 mg), bol klírens (litre/h/kg) valsartanu porovnateľný naprieč vekovým rozmedzím 1 až 16 rokov a bol podobný ako u dospelých, ktorí dostali tú istú liekovú formu.
Porucha funkcie obličiek
Použitie u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu <30 ml/min a u dialyzovanýchpediatrických pacientov sa neskúmalo, preto sa použitie valsartanu u týchto pacientov neodporúča. Úprava dávky nie je potrebná u pediatrických pacientov s klírensom kreatinínu >30 ml/min. Funkcia obličiek a draslík v sére sa majú starostlivo sledovať (pozri časti 4.2 a 4.4).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili osobitné riziko pre ľudí.
Materské toxické dávky u potkanov (600 mg/kg/deň) počas posledných dní gravidity a počas laktácie viedli k zníženiu prežívania, menším prírastkom hmotnosti a oneskorenému vývinu (oddelenie vonkajšej chrupavkovej časti ucha a otvorenie ušného kanála) mláďat (pozri časť 4.6). Tieto dávky podávané potkanom (600 mg/kg/deň) sú asi osemnásťnásobkom maximálnej odporučenej dávky u ľudí na základe prepočtu na mg/m2(kalkulácia predpokladá perorálnu dávku 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg).
V predklinických štúdiách bezpečnosti spôsobili vysoké dávky valsartanu (200 až 600 mg/kg telesnej hmotnosti) u potkanov zníženie parametrov červenej krvnej zložky (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit) a boli preukázané zmeny v hemodynamike obličiek (mierne zvýšená hladina močoviny v plazme a hyperplázia obličkových tubulov a bazofília tubulov u samcov). Tieto dávky u potkanov (200 až 600 mg/kg/deň) sú približne šesť- až osemnásťnásobkom maximálnej odporučenej dávky u ľudí na základe prepočtu na mg/m2 (kalkulácia predpokladá perorálnu dávku 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg).
U kosmáčov došlo pri rovnaných dávkach k podobným, ale závažnejším zmenám, najmä na obličkách, kde tieto zmeny viedli k nefropatii so zvýšenou hladinou močoviny a kreatinínu.
Tiež bola u obidvoch druhov pozorovaná hypertrofia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách. Predpokladá sa, že všetky zmeny sú spôsobené farmakologickým účinkom valsartanu, ktorý spôsobuje, predovšetkým u kosmáčov, dlhodobú hypotenziu. Pre použitie terapeutických dávok u ľudí nemá hypertrofia juxtaglomerulárnych buniek obličiek pravdepodobne žiadnu relevanciu.
Pediatrická populácia
Každodenné perorálne podávanie valsartanu novorodeným/juvenilným potkanom (od 7. dňa po narodení do 70. dňa po narodení) v nízkych dávkach ako 1 mg/kg/deň (asi 10−35 % maximálnej odporúčanej pediatrickej dávky 4 mg/kg/deň na základe systémovej expozície) vyvolalo pretrvávajúce, ireverzibilné poškodenie obličiek. Vyššie uvedené účinky predstavujú očakávaný vystupňovaný farmakologický účinok inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín a blokátorov receptorov angiotenzínu II podtypu 1; tieto účinky sa pozorujú u potkanov pri podávaní počas prvých 13 dní života.
Toto obdobie sa zhoduje s 36 týždňami gravidity u ľudí, ktoré sa príležitostne môže u ľudí predĺžiť na 44 týždňov po počatí. Juvenilným potkanom v štúdii sa valsartan podával až do 70. dňa a účinky na dozrievanie obličiek (4 až 6 týždňov po narodení) nemožno vylúčiť. Dozrievanie funkcie obličiek je proces prebiehajúci u ľudí v prvom roku života. Preto sa nedá vylúčiť klinická významnosť u detí vo veku <1 rok, zatiaľ čo predklinické údaje nepoukazujú na bezpečnostné riziko u detí starších ako 1 rok.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tabliet:
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza
Povidón
Sodná soľ kroskarmelózy
Koloidný oxid kremičitý bezvodý
Magnéziumstearát
Filmový obal tabliet:
Hypromelóza
Oxid titaničitý (E 171)
Makrogol 4000
Žltý oxid železitý (E 172)*
Červený oxid železitý (E 172)
*prítomný v 160 mg
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Blister (PVC/PE/PVDC//Al): 7, 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98, 120 a 180 filmom obalených tabliet v škatuľke.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
KRKA, d.d., Novo mesto
Šmarješka cesta 6
8501 Novo mesto
Slovinsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Valsartan Krka 80 mg filmom obalené tablety:58/0420/12-S
Valsartan Krka 160 mg filmom obalené tablety:58/0421/12-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 20.9.2012
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Január 2015
17