+ ipil.sk

Levact 2,5 mg/ml



Príbalový leták

Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev.č.: 2014/04532-ZIB


Písomná informácia pre používateľOV


Levact 2,5 mg/ml

prášok na infúzny koncentrát


Bendamustíniumchlorid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať váš liek.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

  • Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.

  • Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


V tejto písomnej informácií pre používateľov sa dozviete:

1. Čo je Levact a na čo sa používa

2. Skôr ako použijete Levact

3. Ako používať Levact

4. Možné vedľajšie účinky

5. Ako uchovávať Levact

6. Ďalšie informácie


1. ČO JE LEVACT A NA ČO SA POUŽÍVA.


Levact je liek používaný na liečbu určitých typov rakoviny (cytotoxický liek).


Levact sa používa samotný (monoterapia) alebo v kombinácii s iným liekom na liečbu nasledujúcich foriem rakoviny:

- chronická lymfocytická leukémia v prípadoch, ak pre vás nie je vhodná kombinovaná fludarabínová chemoterapia,

- nehodgkinovské lymfómy, ktoré nereagovali alebo reagovali iba krátkodobo na predchádzajúcu liečbu rituximabom,

- mnohopočetné myelómy v prípadoch, kde chemoterapia vysokými dávkami talidomidu alebo bortezomibu pri autológnej transplantácii kmeňových buniek pre Vás nie je vhodná liečba


2. SKÔR AKO POUŽIJETE LEVACT


Nepoužívajte Levact

- keď ste precitlivený (alergický) na liečivo bendamustíniumchlorid alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Levactu;

- počas dojčenia;

- keď trpíte závažnou poruchou funkcie pečene (poškodenie funkčných buniek pečene);

- keď sa u Vás prejavuje žltnutie pokožky alebo očných bielkov spôsobené problémami s pečeňou alebo krvou (žltačka);

- keď trpíte závažne narušenou funkciou kostnej drene (útlm kostnej drene) a závažnými zmenami počtu bielych krviniek a doštičiek v krvi (počty bielych krviniek alebo trombocytov klesli pod < 3000/µl, resp. pod < 75 000/µl);

- keď ste mali rozsiahlejšiu chirurgickú operáciu menej ako 30 dní pred začiatkom liečby;

- keď máte infekciu, predovšetkým spojenú so znížením počtu bielych krviniek (leukocytopénia);

- v kombinácii s očkovacími látkami proti žltej zimnici.


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Levactu

- v prípade zníženej schopnosti kostnej drene nahradzovať krvné bunky. Počet bielych krviniek a krvných doštičiek v krvi Vám musí byť skontrolovaný pred začiatkom liečby Levactom, bezprostredne pred každým následným cyklom liečby a v období medzi cyklami liečby.

- v prípade infekcií. Ak máte príznaky infekcie, vrátane horúčky alebo pľúcnych príznakov, musíte sa obrátiť na svojho lekára.

- v prípade kožných reakcií počas liečby Levactom. Závažnosť reakcií sa môže zvyšovať.

- v prípade, ak trpíte srdcovým ochorením (napr. srdcový záchvat, bolesť v hrudníku, závažné poruchy srdcového rytmu).


- v prípade, ak spozorujete bolesť v boku, krv v moči alebo zníženie množstva moču. Ak je Vaše ochorenie veľmi závažné, Váš organizmus už nemusí dokázať odstrániť všetky odpadové splodiny z umierajúcich rakovinových buniek. Je to takzvaný syndróm lýzy tumoru a môže zapríčiniť zlyhanie obličky a srdcové problémy do 48 hodín po prvej dávke Levactu. Váš lekár si toho bude vedomý a môže Vám podať iné lieky aby sa predišlo tomuto stavu.

- v prípade závažných alergických reakcií alebo reakcií z precitlivenosti. Musíte pozorne sledovať infúzne reakcie po vašom prvom cykle liečby.


Mužom liečeným Levactom sa odporúča nepočať dieťa počas liečby a v období 6 mesiacov po jej skončení. Pred začiatkom liečby sa poraďte o možnosti uloženia spermií s dôvodu možnej trvalej neplodnosti.


Neúmyselné podanie injekcie do tkaniva mimo krvných ciev (extravazálna injekcia) sa musí okamžite zastaviť. Po krátkej aspirácii sa ihla musí vybrať. Postihnutú oblasť tkaniva je potrebné ochladzovať. Rameno musí byť zdvihnuté. Doplnkové terapie, ako je používanie kortikosteroidov, nemajú jednoznačný prínos (pozri časť 4).

Užívanie iných liekov

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Ak sa Levact užíva v kombinácii s inými liekmi inhibujúcimi tvorbu krvi v kostnej dreni, účinok na kostnú dreň sa môže zosilniť.


Ak sa Levact požíva v kombinácii s inými liekmi, ktoré menia Vašu imunitnú reakciu, tento účinok sa môže zosilniť.

Cytostatické lieky môžu znižovať efektívnosť očkovania živým vírusom. Cytostatické lieky okrem toho zvyšujú riziko infekcie po očkovaní živými vakcínami (napr. očkovanie proti vírusom).


Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo

Levact môže zapríčiniť genetické poškodenie a pri štúdiách na zvieratách sa preukázalo, že môže spôsobiť malformácie. Levact nesmiete používať počas tehotenstva, pokým Vám ho Váš lekár jednoznačne neindikuje. V prípade liečby sa poraďte s Vaším lekárom o riziku potenciálnych nežiaducich účinkov Vašej liečby na nenarodené dieťa a odporúča sa vyhľadať genetické poradenstvo.

Ak ste žena v plodnom veku, musíte pred začatím užívania Levactu a počas liečby používať účinnú metódu antikoncepcie. Ak počas liečby Levactom otehotniete, musíte okamžite informovať Vášho lekára a vyhľadať genetické poradenstvo.

Ak ste muž, počas liečby Levactom a v období 6 mesiacov po ukončení liečby sa vyhnite splodeniu dieťaťa. Hrozí riziko, že liečba Levactom povedie k neplodnosti a možno by ste sa chceli poradiť o uchovaní spermií pred začiatkom liečby.

Dojčenie

Levact sa nesmie podávať počas dojčenia. Ak je v čase dojčenia nevyhnutná liečba Levactom, musíte dojčenie ukončiť.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.


Vedenie vozidla a obsluha strojov

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Ak pociťujete vedľajšie účinky ako je závrat alebo poruchy koordinácie, nesmiete viesť vozidlo a obsluhovať stroje.


3. AKO POUŽÍVAŤ LEVACT


Levact sa podáva do žily v priebehu 30 - 60 minút s rôznym dávkovaním, buď samotný (monoterapia) alebo v kombinácii s inými liekmi.

Liečba sa nesmie začať, ak Vám počet bielych krviniek (leukocytov) klesol pod 3000 buniek/µl alebo ak Vám počet krvných doštičiek klesol pod 75 000 buniek/µl.

Váš lekár bude stanovovať tieto hodnoty v pravidelných intervaloch.


Chronická lymfocytická leukémia

Levact 100 mg na jeden štvorcový meter plochy povrchu Vášho tela (na základe Vašej výšky a hmotnosti)

1. a 2. deň

Cyklus zopakovať po 4 týždňoch max. 6-krát


Nonhodgkinovské lymfómy

Levact 120 mg na jeden štvorcový meter plochy povrchu Vášho tela (na základe Vašej výšky a hmotnosti)

1. a 2. deň

Cyklus zopakovať po 3 týždňoch max. 6-krát


Mnohopočetné myelómy

Levact 120 – 150 mg na jeden štvorcový meter plochy povrchu Vášho tela (na základe Vašej výšky a hmotnosti)

1. a 2. deň

Prednizón 60 mg na jeden štvorcový meter plochy povrchu Vášho tela (na základe Vašej výšky a hmotnosti) injekciou alebo ústnym podaním (perorálne)

1. až 4. deň

Cyklus zopakovať po 4 týždňoch max. 3-krát


Liečba sa musí ukončiť, ak počet bielych krviniek (leukocytov) a/alebo krvných doštičiek klesol pod < 3000/µl, resp. < 75 000/µl. V liečbe možno pokračovať potom, ako sa počet bielych krviniek zvýši na > 4000/µl a počet krvných doštičiek na > 100 000/µl.

Porucha funkcie pečene alebo obličky

V závislosti od stupňa poruchy funkcie Vašej pečene môže byť potrebné upraviť Vaše dávkovanie (o 30 % v prípade miernej dysfunkcie pečene). V prípade poruchy funkcie obličky nie je potrebná žiadna zmena dávkovania. Váš ošetrujúci lekár rozhodne, či je potrebná zmena dávkovania.

Ako sa podáva

Liečbu Levactom môžu uskutočňovať iba lekári so skúsenosťami v liečbe nádorových ochorení. Váš lekár Vám určí presnú dávku Levactu a bude uplatňovať všetky potrebné preventívne opatrenia.

Váš ošetrujúci lekár Vám podá infúzny roztok po príprave podľa predpisu. Roztok sa podáva do žily ako krátkodobá infúzia v priebehu 30 – 60 minút.

Dĺžka užívania

Neexistuje žiaden určený limit ako všeobecné pravidlo pre liečbu Levactom. Dĺžka liečby závisí od konkrétneho ochorenia a od odpovede na terapiu.



Ak máte akékoľvek obavy alebo ďalšie otázky týkajúce sa liečby Levactom, opýtajte sa svojho lekára alebo ošetrujúceho personálu.


Ak zabudnete užiť Levact

Ak zabudnete na dávku Levactu, Váš lekár spravidla zachová štandardný dávkovací plán.


Ak prestanete užívať Levact

Lekár, ktorý Vás ošetruje, rozhodne, či liečbu preruší alebo či prejde na iný prípravok.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.




4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY



Tak ako všetky lieky, aj Levact môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Pri hodnotení vedľajších účinkov sa používajú nasledujúce definície frekvencie (početnosti):

Veľmi časté

vyskytujú sa u viac ako 1 z 10 pacientov

Časté

vyskytujú sa u 1 až 10 zo 100 pacientov

Menej časté

vyskytujú sa u 1 až 10 z 1 000 pacientov

Zriedkavé

vyskytujú sa u 1 až 10 z 10 000pacientov

Veľmi zriedkavé

vyskytujú sa u menej ako u 1 pacienta z 10 000

neznáme z dostupných údajov

frekvencia sa z dostupných údajov nedá odhadnúť


Po neúmyselne podanej injekcii do tkaniva mimo krvných ciev (extravaskulárnej injekcii) boli veľmi zriedkavo pozorované zmeny tkaniva (nekróza). Príznakom podania lieku mimo krvných ciev môže byť pocit pálenia v mieste vpichu infúznej ihly. V dôsledku takéhoto podánia sa môže vyskytnúť bolesť a zlé hojenie kožného porušenia.

Vedľajším účinkom Levactu, obmedzujúcim jeho dávku, je porucha funkcie kostnej drene, ktorá sa po skončení liečby spravidla vracia do normálu. Potlačená funkcia kostnej drene zvyšuje riziko infekcie.


Veľmi časté:

  • Nízky počet bielych krviniek (leukocytopénia)

  • Zníženie obsahu červeného farbiva v krvi (hemoglobínu)

  • Nízky počet krvných doštičiek (trombocytopénia)

  • Infekcie

  • Pocit nevoľnosti (nauzea)

  • Vracanie

  • Zápal sliznice


  • Zvýšená hladina kreatinínu v krvi

  • Zvýšená hladina močoviny v krvi

  • Horúčka

  • Únava



Časté:





  • Krvácanie (hemorágia)

  • Narušenia metabolizmu spôsobené umierajúcimi rakovinovými bunkami uvoľňujúcimi svoj obsah do krvného obehu

  • Zníženie počtu červených krviniek, ktoré môže spôsobiť bledosť kože a zapríčiniť slabosť alebo dýchavičnosť (anémia)

  • Nízky počet neutrofilov (neutropénia)

  • Hypersenzitívne reakcie ako alergický zápal kože (dermatitída), žihľavka (urtikária)

  • Zvýšenie pečeňových enzýmov AST/ALT

  • Zvýšenie enzýmu alkalická fosfatáza

  • Zvýšenie žlčového farbiva

  • Nízke hladiny draslíka v krvi

  • Narušenie funkcie (dysfunkcia) srdca

  • Narušenie srdcového rytmu (arytmia)

  • Nízky alebo vysoký krvný tlak (hypotenzia alebo hypertenzia)

  • Narušenie funkcie pľúc

  • Hnačka

  • Zápcha

  • Bolesti úst (stomatitída)

  • Nechutenstvo

  • Úbytok vlasov

  • Zmeny pokožky

  • Vynechávanie periódy (amenorea)

  • Bolesť

  • Nespavosť

  • Triaška

  • Dehydratácia


Menej časté:

  • Hromadenie tekutiny v srdcovom vaku (presakovanie tekutiny do perikardiálneho priestoru)


Zriedkavé:

  • Infekcia krvi (sepsa)

  • Závažné alergické reakcie z precitlivelosti (anafylaktické reakcie)


  • Príznaky podobné anafylaktickým reakciám (anafylaktoidné reakcie)

  • Ospalosť

  • Strata hlasu (afónia)

  • Akútny obehový kolaps


  • Sčervenanie pokožky (erytém)

  • Zápal kože (dermatitída)

  • Svrbenie (pruritus)

  • Kožné vyrážky (makulárny exantém)

  • Nadmerné potenie (hyperhidróza)


Veľmi zriedkavé:

  • Primárny atypický zápal pľúc (pneumónia)

  • Rozklad červených krviniek

  • Rýchle zníženie krvného tlaku, niekedy s kožnými reakciami alebo exantémom (anafylaktický šok)

  • Narušené vnímanie chuti

  • Zmenené vnemy (parestézia)

  • Nevoľnosť a bolesť končatín (periférna neuropatia)

  • Ochorenie nervovej sústavy (anticholinergný syndróm)


  • Neurologické poruchy

  • Nedostatočná koordinácia (ataxia)

  • Zápal mozgu (encefalitída)

  • Zvýšená srdcová frekvencia (tachykardia)

  • Srdcový záchvat, bolesť v hrudníku (infarkt myokardu)

  • Zlyhanie srdca


  • Zápal žíl (flebitída)

  • Tvorba tkaniva v pľúcach (pľúcna fibróza)

  • Krvácavý zápal pažeráka (hemoragická ezofagitída)

  • Krvácanie zo žalúdka alebo čriev

  • Neplodnosť

  • Viacorgánové zlyhanie

Neznáme:

  • Zlyhanie pečene


Existujú správy o sekundárnych nádoroch (myelodysplastický syndróm, AML, bronchiálny karcinóm) po liečbe Levactom. Jednoznačná súvislosť s Levactom sa nedala stanoviť.

Bol zaznamenaný malý počet prípadov závažných kožných reakcí (Stevens-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza). Súvislosť s Levactom nie je známa.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ LEVACT



Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Levact po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na štítku a na vonkajšom obale. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Liek uchovávajte vo vnútornom a vonkajšom obale na ochranu obsahu pred svetlom.

Upozornenie na dobu použiteľnosti po otvorení alebo po príprave roztoku

Infúzne roztoky pripravené podľa pokynov uvedených na konci tejto písomnej informácie sú stabilné v polyetylénových vreckách pri izbovej teplote a 60 %-nej relatívnej vlhkosti počas 3,5 hodiny, pri uchovávaní v chladničke sú stabilné 2 dni. Levact neobsahuje žiadne konzervačné látky. Preto sa roztoky nesmú použiť po týchto časových lehotách.

Za dodržiavanie aseptických podmienok zodpovedá používateľ.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE


Čo Levact obsahuje

Liečivom je bendamustíniumchlorid.

Jedna injekčná liekovka obsahuje 25 mg bendamustíniumchloridu.

Jedna injekčná liekovka obsahuje 100 mg bendamustíniumchloridu.


1 ml koncentrátu obsahuje po rekonštitúcii 2,5 mg bendamustíniumchloridu.

Ďalšiou zložkou je manitol.


Ako vyzerá Levact a obsah balenia


Hnedé sklenené injekčné liekovky s gumovou zátkou a hliníkovým otváracím viečkom.

Prášok má bielu farbu a je kryštalický.


Levact je dostupný v baleniach

5, 10 a 20 injekčných liekoviek obsahujúcich 25 mg bendamustíniumchloridu.

a

5 injekčných liekoviek obsahujúcich 100 mg bendamustíniumchloridu.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Astellas Pharma GmbH

Postfach 50 01 66

D-80971 Mníchov

Nemecko

Telefón: 089/45 44 01

Fax: 089/45 44 13 29


Výrobca


Temmler Werke GmbH

Weihenstephaner Strasse 28

D-81673 Mníchov, Nemecko


Haupt Pharma Wolfratshausen GmbH

Pfaffenriender Strae 5

82515 Wolfratshausen

Nemecko


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 11/2014.


Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov alebo zdravotníckych pracovníkov:

Podobne ako u iných cytotoxických preparátov platia prísnejšie preventívne opatrenia pre ošetrujúci personál i lekárov vzhľadom na potenciálny genotoxický a rakovinotvorný účinok lieku. Pri manipulácii s Levactom sa vyhýbajte inhalácii (vdychovaniu) a kontaktu s pokožkou a sliznicami (noste rukavice, ochranné odevy a podľa možnosti aj ochrannú masku na tvár!). V prípade kontaminácie ktorejkoľvek časti tela postihnuté miesto starostlivo umyte mydlom a vodou a oči vypláchnite 0,9 % fyziologickým roztokom. Podľa možnosti odporúčame pracovať na špeciálnom pracovnom stole (s laminárnym prúdením) s jednorazovo použiteľným absorbentom, ktorý je nepriepustný pre tekutiny. Kontaminované predmety predstavujú cytostatický odpad. Rešpektujte platné národné predpisy o likvidácii cytostatického materiálu! Tehotné pracovníčky nesmú pracovať s cytostatikami.


Roztok na použitie sa musí pripravovať rozpustením obsahu injekčnej liekovky Levactu výhradne vo vode pre injekcie, a to nasledovne:


1. Príprava koncentrátu

  • Jedna injekčná liekovka Levactu obsahujúca 25 mg bendamustíniumchloridu sa najprv rozpustí v 10 ml potrepaním

  • Jedna injekčná liekovka Levactu obsahujúca 100 mg bendamustíniumchloridu sa najprv rozpustí v 40 ml potrepaním

2. Príprava infúzneho roztoku

Ihneď po získaní číreho roztoku (spravidla po 5 – 10 minútach) sa celá odporúčaná dávka Levactu okamžite nariedi 0,9 % (izotonickým) fyziologickým roztokom na získanie konečného objemu približne 500 ml. Levact sa nesmie riediť s inými infúznymi ani injekčnými roztokmi. Levact sa nesmie zmiešavať do infúzie s inými látkami.

Levact 2,5 mg/ml

Súhrn údajov o lieku

Príloha č.1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/04532-Z1B


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Levact 2,5 mg/ml,

prášok na infúzny koncentrát


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


Jedna injekčná liekovka obsahuje 25 mg bendamustíniumchloridu.

Jedna injekčná liekovka obsahuje 100 mg bendamustíniumchloridu.

1 ml koncentrátu obsahuje po rekonštitúcii 2,5 mg bendamustíniumchloridu, ako je popísané v časti 6.6 .

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Prášok na infúzny koncentrát

Biely mikrokryštalický prášok


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Liečba prvej línie chronickej lymfocytickej leukémie (v štádiu B alebo C podľa Bineta) u pacientov, pre ktorých nie je vhodná kombinovaná chemoterapia fludarabínom.


Indolentné nehodgkinovské lymfómy ako monoterapia u pacientov s progredujúcim ochorením počas alebo do 6 mesiacov po liečbe rituximabom alebo režimom zahŕňajúcim rituximab.


Liečba prvej línie mnohopočetných myelómov (progredujúcich v štádiu II alebo v štádiu III podľa Durie-Salmon) v kombinácii s prednizónom u pacientov starších ako 65 rokov, ktorí nespĺňajú kritériá na transplantáciu autológnych kmeňových buniek a ktorí mali v čase diagnózy klinickú neuropatiu, vylučujúcu použitie terapie talidomidom alebo bortezomibom.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Na intravenóznu infúziu v priebehu 30 – 60 minút (pozri časť 6.6).

Infúzia sa musí podávať pod dohľadom lekára s kvalifikáciou a skúsenosťami s používaním chemoterapie.


Nedostatočná funkcia kostnej drene súvisí so zvýšenou hematologickou toxicitou vyvolanou chemoterapiou. Liečba sa nesmie začať, ak počet leukocytov a/alebo krvných doštičiek klesol pod < 3000/µl, resp. < 75 000/µl (pozri časť 4.3).


Monoterapia chronickej lymfocytickej leukémie

100 mg bendamustíniumchloridu na 1 m² plochy tela v dňoch 1 a 2; každé 4 týždne.


Monoterapia indolentných nehodgkinovských lymfómov nereagujúcich na rituximab

120 mg bendamustíniumchloridu na 1 m² plochy tela v dňoch 1 a 2; každé 3 týždne.


Mnohopočetný myelóm

120 mg – 150 mg bendamustíniumchloridu na 1 m² plochy tela v dňoch 1 a 2; 60 mg prednizónu na 1 m² plochy tela i.v. alebo per os 1. a 4. deň; každé 4 týždne.


Liečba sa musí ukončiť alebo odložiť, ak počet leukocytov a/alebo krvných doštičiek klesol pod < 3000/µl, resp. < 75 000/µl. V liečbe možno pokračovať až keď sa počet leukocytov zvýši na > 4000/µl a počet krvných doštičiek na > 100 000/µl.


Najnižšia hodnota (nadir) leukocytov a krvných doštičiek sa dosahuje 14 – 20 dní s regeneráciou po 3-5 týždňoch.V období bez terapie sa odporúča prísne monitorovanie krvného obrazu (pozri časť 4.4).


V prípade nehematologickej toxicity sa redukcia dávkovania musí zakladať na najhorších CTC stupňoch toxicity v predchádzajúcom cykle. 50 %-né zníženie dávky sa odporúča v prípade toxicity CTC 3. stupňa. Prerušenie liečby sa odporúča v prípade toxicity CTC 4. stupňa.

Ak pacient vyžaduje zmenu dávkovania, musí byť individuálne vypočítaná znížená dávka podaná v1. a 2. deň príslušného cyklu liečby.


Pokyny na prípravu a podávanie, pozri časť 6.6.


Poškodenie pečene

Na základe farmakokinetických údajov nie je potrebná žiadna zmena dávkovania u pacientov s ľahkým poškodením pečene (sérový bilirubín < 1,2 mg/dl). 30 % zníženie dávky sa odporúča u pacientov s miernym poškodením pečene (sérový bilirubín 1,2 - 3,0 mg/dl). Ak je táto znížená dávka dobre tolerovaná, je možné uvažovať nad titráciou dávky bendamustínu.

Nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa pacientov so závažným poškodením pečene (hodnoty sérového bilirubínu > 3,0 mg/dl) (pozri časť 4.3).


Poškodenie obličiek

Na základe farmakokinetických údajov nie sú potrebné žiadne zmeny dávkovania u pacientov s klírensom kreatinínu > 10 ml/min. Skúsenosti s pacientmi so závažnou poruchou funkcie obličiek sú obmedzené.


Pediatrickí pacienti

Nie sú žiadne skúsenosti s použitím Levactu u detí a adolescentov.


Starší pacienti

Neexistujú žiadne dôkazy o potrebe zmeny dávkovania u starších pacientov (pozri časť 5.2).


4.3 Kontraindikácie


Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1)

Počas dojčenia

Závažné poškodenie pečene (sérový bilirubín > 3,0 mg/dl)

Závažné potlačenie funkcie kostnej drene a závažné zmeny krvného obrazu (počty leukocytov a/alebo krvných doštičiek klesli na < 3000/µl, resp. < 75 000/µl)

Závažný chirurgický zákrok menej ako 30 dní pred nasadením liečby

Infekcie, predovšetkým zahŕňajúce leukocytopéniu

Očkovanie proti žltej zimnici


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Myelosupresia

U pacientov liečených bendamustíniumchloridomsa môže prejaviť myelosupresia. V prípade výskytu myelosupresie súvisiacej s liečbou sa musia najmenej raz týždenne monitorovať leukocyty, krvné doštičky, hemoglobín a neutrofily. Pred iniciovaním ďalšieho cyklu terapie sa odporúčajú nasledujúce parametre: počty leukocytov a/alebo krvných doštičiek > 4000/µl, resp. > 100000/µl.


Infekcie

Boli hlásené infekcie, vrátane pneumónie a sepsy. V zriedkavých prípadoch bola infekcia spojená s hospitalizáciou, septickým šokom a smrťou. Pacienti s neutropéniou a/alebo lymfopéniou po liečbe

bendamustíniumchloridommajú zvýšenú náchylnosť na infekcie. Pacientom s myelosupresiou po liečbe bendamustíniumchloridomtreba odporučiť, aby vyhľadali lekára, ak majú príznaky alebo symptómy infekcie, vrátane horúčky alebo zápalov dýchacích ciest.


Kožné reakcie

Bolo nahlásených viacero kožných reakcií. Tieto prípady zahŕňali exantém, toxické kožné reakcie a bulózny exantém. K niektorým príhodám došlo po podaní bendamustíniumchloridu v kombinácii s inými chemoterapeutikami, preto presná súvislosť nie je známa. Ak dochádza ku kožným reakciám, pri ďalšej liečbe môžu progredovať a ich závažnosť sa môže zvyšovať. Ak kožné reakcie progredujú, Levact sa musí vysadiť alebo prerušiť. V prípade závažných kožných reakcií, u ktorých je podozrenie na súvislosť s bendamustíniumchloridom, liečba sa musí predčasne ukončiť.


Pacienti s poruchami srdcovej činnosti

Počas liečby bendamustíniumchloridom je nutné monitorovanie koncentrácie draslíka v krvi a ak K+ < 35 mEq/l, musí sa podať draslíková náhrada a urobiť EKG vyšetrenie.


Nauzea, vracanie

Na symptomatickú liečbu nauzey a vracania sa môže podávať antiemetikum.


Syndróm lýzy tumoru

Pri klinických skúškach bol u pacientov liečených Levactom pozorovaný syndróm lýzy tumoru. Jeho nástup sa dostavuje do 48 hodín po prvej dávke Levactu a bez intervencie môže viesť k akútnemu zlyhaniu obličiek a ku smrti. Medzi preventívne opatrenia patrí primeraný objemový stav, podrobné monitorovanie krvných chemických parametrov, predovšetkým hladín draslíka a kyseliny močovej. Možno zvážiť používanie alopurinolu počas prvého týždňa až prvých dvoch týždňov liečby Levactom, nie je to však štandardný postup. Pri súčasnom podávaní bendamustínu a alopurinolu bolo pozorovaných niekoľko prípadov Stevens-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy.


Anafylaxia

Pri klinických štúdiách sa často vyskytovali infúzne reakcie na bendamustíniumchlorid. Príznaky sú spravidla mierne a zahŕňajú horúčku, triašku, svrbenie a exantém. V zriedkavých prípadoch dochádzalo k závažným anafylaktickým a pseudoanafylaktickým reakciám. Je potrebné opýtať sa pacientov na symptómy a infúzne reakcie po ich prvom cykle terapie. Pri následných cykloch je potrebné zvážiť opatrenia na prevenciu závažných reakcií, vrátane podania antihistaminík, antipyretík a kortikosteroidov pacientom, u ktorých sa predtým prejavili infúzne reakcie.

Pacienti, u ktorých sa prejavili alergické reakcie 3. stupňa alebo horšie, spravidla neboli opätovne vystavení tejto stimulácii.

Antikoncepcia

Bendamustíniumchlorid je teratogénny a mutagénny.

Ženy nesmú počas liečby otehotnieť. Pacienti mužského pohlavia nesmú počať dieťa počas liečby a do 6 mesiacov po jej ukončení. Majú sa poradiť o konzervácii spermií pred liečbou bendamustíniumchloridom s ohľadom na možnosť ireverzibilnej neplodnosti.

Extravazácia

Podávanie extravazálnej injekcie musí byť okamžite zastavené. Po krátkej aspirácii sa ihla musí vybrať. Postihnutú oblasť tkaniva je potrebné následne ochladzovať. Rameno musí byť zdvihnuté. Prídavné terapie, ako je používanie kortikosteroidov, nemajú jednoznačný prínos.


4.5 Liekové a iné interakcie


Neuskutočnili sa žiadne interakčné in-vivo štúdie.


Keď sa Levact podáva v kombinácii s myelosupresívnymi preparátmi, účinok Levactu a/alebo súčasne podávaného lieku na kostnú dreň sa môže znásobiť. Každá liečba znižujúca stav výkonnosti pacienta alebo narušujúca funkciu kostnej drene môže zvyšovať toxicitu Levactu.


Kombinácia Levactu s cyklosporínom alebo takrolimom môže spôsobiť prílišnú imunosupresiu s rizikom lymfoproliferácie.


Cytostatiká môžu znižovať tvorbu protilátok po očkovaní živým vírusom a zvyšovať riziko infekcie, ktorá môže viesť k fatálnemu následku. Toto riziko je zvýšené u osôb už postihnutých imunosupresiou spôsobenou ich ochorením.


Metabolizmus bendamustínu zahŕňa aj izoenzým CYP 1A2 cytochrómu P450 (pozri časť 5.2). Z tohto dôvodu existuje potenciál interakcie s CYP1A2 inhibítormi ako je fluvoxamín, ciprofloxacín, acyklovír, cimetidín.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití Levactu u gravidných žien. Pri predklinických štúdiách bol bendamustíniumchlorid pre embryo a plod letálny, teratogénny a genotoxický (pozri časť 5.3). Levact sa počas gravidity nesmie používať, iba ak v absolútne nevyhnutných prípadoch. Matka musí byť informovaná o riziku pre plod. Ak je liečba Levactom počas gravidity absolútne nevyhnutná, alebo ak dôjde k otehotneniu v priebehu liečby, pacientka musí byť informovaná o rizikách pre nenarodené dieťa a musí byť starostlivo sledovaná. Je potrebné zvážiť prípadné genetické poradenstvo.


Ženy v reprodukčnom veku/antikoncepcia

Ženy vo fertilnom veku musia používať účinné antikoncepčné metódy pred i počas liečby Levactom.

Mužom, ktorí sa liečia Levactom, sa preto neodporúča splodiť dieťa počas liečby a do 6 mesiacov po jej ukončení. Liečba Levactom môže spôsobiť ireverzibilnú neplodnosť, preto sa odporúča pred zahájením liečby požiadať o konzerváciu spermií.

Laktácia

Nie je známe, či bendamustín prechádza do materského mlieka, preto je Levact počas laktáciekontraindikovaný (pozri časť 4.3). Laktácia má byť počas liečby Levactom ukončená.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Počas liečby Levactom však bola hlásená ataxia, periférna neuropatia a ospanlivosť (pozri časť 4.8). Pacientov je treba poučiť, ak pocítia tieto príznaky, musia sa vyhýbať potenciálne nebezpečným úlohám ako je vedenie vozidiel a obsluha strojov.


4.8 Nežiaduce účinky


Najčastejšie nežiaduce reakcie na bendamustíniumchloridsú hematologické nežiaduce reakcie (leukopénia, trombopénia), dermatologická toxicita (alergické reakcie), konštitucionálne (horúčka), gastrointestinálne príznaky (nauzea, vracanie).


V nasledujúcej tabuľke sú uvedené údaje získané počas klinických štúdií s bendamustíniumchloridom.


Trieda orgánových systémov podľa MedDRA

Veľmi časté ≥1/10

Časté
≥1/100 až <1/10

Menej časté ≥1/1 000 až <1/100

Zriedkavé
≥ 1/10 000 až <1/1 000

Veľmi zriedkavé
<1/10 000

Neznáme (z dostupných údajov)

Infekcie a nákazy

Infekcia NOS*



Sepsa

Primárna atypická pneumónia


Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)


Syndróm lýzy tumoru





Poruchy krvi a lymfatického systému

Leukopénia NOS*, Trombocytopénia

Hemorágia, Anémia, Neutropénia



Hemolýza


Poruchy imunitného systému


Precitlivenosť NOS*


Anafylaktická reakcia, Anafylaktoidná reakcia

Anafylaktický šok


Poruchy nervového systému



Nespavosť


Somnolencia, Afónia

Dysgeúzia, Parestézia, Periférna senzorická

neuropatia, Anticholinergný syndróm, Neurologické poruchy, Ataxia, Encefalitída


Poruchy srdca a srdcovej činnosti


Srdcová dysfunkcia ako sú palpitácie, angína pectoris, Arytmia

Perikardiálna efúzia


Tachykardia , Infarkt myokardu, Srdcové zlyhanie


Poruchy ciev


Hypotenzia, Hypertenzia


Akútne obehové zlyhanie

Flebitída


Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína


Pulmonálna dysfunkcia



Pulmonálna fibróza


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Nauzea, Vracanie

Hnačka, Zápcha, Stomatitída



Hemoragická ezofagitída, Gastrointestinálna hemorágia


Poruchy kože a podkožného tkaniva


Alopécia,

Kožné poruchy NOS*


Erytém, Dermatitída, Svrbenie, Makulo-papulárny exantém, Hyperhidróza



Poruchy reprodukčného systému a prsníkov


Amenorea



Neplodnosť


Poruchy pečene a žlčových ciest






Zlyhanie pečene

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Zápal sliznice, Únava, Pyrexia

Bolesť, Triaška, Dehydratácia, Anorexia



Multiorgánové zlyhanie


Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zníženie hemoglobínu, Zvýšená hladina kreatinínu, Zvýšená močovina

Zvýšenie AST, Zvýšenie ALT, Zvýšenie alkalickej fosfatázy, Zvýšenie bilirubínu, hypokalémia





NOS = Bližšie nešpecifikovaný (-á)


Bol hlásený malý počet prípadov Stevens-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy u pacientov užívajúcich bendamustín v kombinácii s alopurinolom alebo v kombinácii s alopurinolom a rituximabom.


Pomer CD4/CD8 môže byť znížený. Bolo pozorované zníženie počtu lymfocytov. U imunosupresívnych pacientov sa môže zvyšovať riziko infekcie (napr. herpes zoster).


Boli hlásené izolované prípady nekrózy po neúmyselnom extravaskulárnom podaní a toxickej epidermálnej nekrolýzy, syndrómu lýzy tumoru a anafylaxie.


Existujú správy o sekundárnych nádoroch, vrátane myelodysplastického syndrómu, myeloproliferatívnych poruchách, akútnej myeloidnej leukémii a bronchiálnom karcinóme. Súvislosť s liečbou Levactom nebola zistená.


  1. Predávkovanie


Po podaní 30-minútovej infúzie Levactu raz za 3 týždne bola maximálna tolerovaná dávka (MTD) 280 mg/m². Vyskytli sa srdcové príhody 2. stupňa podľa CTC, ktoré boli kompatibilné s ischemickými zmenami EKG, považovanými za obmedzujúce dávku.

V následnej štúdii s 30-minútovou infúziou Levactu v 1. a 2. deň každé 3 týždne bola zistená MTD rovná 180 mg/m2. Toxicita obmedzujúca dávku bola trombocytopénia 4. stupňa.

Kardiálna toxicita pri tomto režime neobmedzovala dávku.


Protiopatrenia

Neexistuje žiadne špecifické antidotum. Ako efektívne protiopatrenia na obmedzenie hematologických vedľajších účinkov sa môže uskutočniť transplantácia kostnej drene a transfúzie (doštičky, koncentrované erytrocyty) alebo môžu byť podávané hematologické rastové faktory.

Bendamustíniumchlorida jeho metabolity sú v malom rozsahu dialyzovateľné.


5. Farmakologické vlastnosti


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Antineoplastické látky, alkylačné preparáty, ATC kód: L01AA09


Bendamustíniumchlorid je alkylujúci protinádorový liek s jedinečnou aktivitou. Antineoplastický a cytocidný účinok bendamustíniumchloridu sa zakladá v zásade na krížovom naviazaní jednoduchých a dvojitých reťazcov DNA alkyláciou. V dôsledku toho sú narušené funkcie matrixu DNA, syntéza a oprava DNA. Protinádorový účinok bendamustíniumchloridu bol preukázaný vo viacerých štúdiách in-vitro s rôznymi ľudskými líniami nádorových buniek (rakovina prsníka, nemalobunkový a malobunkový karcinóm pľúc, karcinóm vaječníka a rôzne leukémie) a in-vivo v rôznych experimentálnych modeloch nádorov s myšacích, potkaních a ľudských (melanóm, rakovina prsníka, sarkóm, lymfóm, leukémia a malobunkový karcinóm pľúc).

Bendamustíniumchlorid preukázal profil aktivity v líniach ľudských nádorových buniek, odlišný od iných alkylujúcich preparátov. Liečivo nevykazovalo žiadnu alebo len veľmi nízku krížovú rezistenciu v líniách ľudských nádorových buniek s rôznymi rezistenčnými mechanizmami, prinajmenšom v dôsledku pomerne perzistentnej interakcie DNA. Okrem toho bolo pri klinických štúdiách preukázané, že neexistuje žiadna úplná krížová rezistencia bendamustínu s antracyklínmi, alkylačnými preparátmi ani s rituximabom. Počet hodnotených pacientov je však nízky.


Chronická lymfocytická leukémia

Indikácia na použitie lieku pri chronickej lymfocytickej leukémii sa opiera o jednu otvorenú štúdiu porovnávajúcu bendamustín s chlorambucilom. Do prospektívnej multicentrickej randomizovanej štúdie bolo zaradených 319 predtým neliečených pacientov s chronickou lymfocytickou leukémiou v štádiu B alebo C podľa Bineta, ktorí si vyžadovali liečbu. Bola porovnávaná liečba prvej línie bendamustíniumchloridom 100 mg/m² i.v. v 1. a 2. deň (BEN) s liečbou chlorambucilom 0,8 mg/kg v dňoch 1 a 15 (CLB) počas 6 cyklov v oboch vetvách. Pacienti dostávali alopurinol na prevenciu syndrómu lýzy tumoru.

Pacienti s BEN mali významne dlhší medián prežívania bez progresie ako pacienti s liečbou CLB (21,5 mesiacov v porovnaní s 8,3 mesiacmi, p < 0,0001 pri najnovšom následnom vyšetrení). Celkové prežívanie nebolo štatisticky významne odlišné (medián nebol dosiahnutý). Medián doby trvania remisie je 19 mesiacov s BEN a 6 mesiacov s liečbou CLB (p < 0,0001). Hodnotenie bezpečnosti oboch vetiev liečby neodhalilo žiadne neočakávané nežiaduce účinky z hľadiska charakteru a frekvencie. Dávkovanie BEN bolo znížené u 34 % pacientov. Liečba BEN bola predčasne ukončená u 3,9 % pacientov v dôsledku alergických reakcií.


Indolentné nehodgkinovské lymfómy

Indikácia na indolentné nehodgkinovské lymfómy sa opiera na dve nekontrolované skúšania Fázy II.

V pilotnej prospektívnej multicentrickej otvorenej štúdii bolo 100 pacientov s indolentnými B-bunkovými nehodgkinovskými lymfómami, refaktérnymi na mono- alebo kombinovanú terapiu rituximabom, liečených jedným preparátom BEN. Pacienti už dostávali v priemere 3 predchádzajúce cykly chemoterapie alebo biologickej terapie. Medián počtu predchádzajúcich cyklov s rituximabom bol 2. Pacienti nezaznamenali žiadnu odpoveď alebo zaznamenali progresiu ochorenia v priebehu 6 mesiacov po liečbe rituximabom. Dávkovanie BEN bolo 120 mg/m² i.v. v 1. a 2. deň, plánované najmenej na 6 cyklov. Dĺžka trvania liečby závisela od odpovede(bolo naplánovaných 6 cyklov).Celkový podiel odpovedí bol 75 %, z toho 17 % úplných (CR a CRu) a 58 % čiastočných odpovedí hodnotených nezávislou kontrolnou komisiou. Medián dĺžky trvania remisie bol 40 týždňov. BEN bol všeobecne dobre tolerovaný, ak sa podával v uvedenom dávkovaní a podľa časového rozvrhu.


Táto indikácia sa opiera aj o ďalšiu prospektívnu multicentrickú otvorenú štúdiu so 77 pacientmi. Skupina pacientov bola heterogénnejšia a zahŕňala: indolentné alebo transformované B-bunkové nehodgkinovské lymfómy refraktérne na monoterapiu alebo kombinovanú terapiu rituximabom. Pacienti nemali žiadnu odpoveď ani progresiu v priebehu 6 mesiacov alebo mali nažiaducu reakciu na predchádzajúcu liečbu rituximabom. Pacienti už dostávali v priemere 3 predchádzajúce cykly chemoterapie alebo biologickej terapie. Medián počtu predchádzajúcich cyklov s rituximabom bol 2. Celkový podiel odpovedí bol 76 %, pričom medián trvania odpovede bol 5 mesiacov (29 [95 % CI 22,1, 43,1] týždňov).


Mnohopočetné myelómy

Do prospektívnej, multicentrickej, randomizovanej otvorenej štúdie bolo zaradených 131 pacientov s mnohopočetnými myelómami v pokročilom štádiu (štádium II podľa Durie-Salmon s progresiou alebo štádium III). Bola porovnávaná liečba prvej línie bendamustíniumchloridom v kombinácii s prednizónom (BP) s liečbou melfalanom a prednizónom (MP). Pri zaraďovaní do skúšania nebolo prihliadané na splnenie kritérií na transplantáciu ani prítomnosť špecifických komorbidít. Dávkovanie bolo 150 mg/m² bendamustíniumchloridu i.v. v 1. a 2. deň, alebo 15 mg/m² melfalanu i.v. v 1. deň, obe v kombinácii s prednizónom. Dĺžka liečby závisela od odpovede a v priemere dosiahla 6,8 cyklov v skupine BP a 8,7 cyklov v skupine MP.

Pacienti liečení BP mali dlhší medián prežívania bez progresie ako pacienti s MP (15 mesiacov [95 % CI 12-21] v porovnaní s 12 mesiacmi [95 % CI 10-14]) (p = 0,0566). Medián času do zlyhania liečby BP je 14 mesiacov, zatiaľ čo u MP je to 9 mesiacov. Dĺžka trvania remisie u BP je 18 mesiacov, zatiaľ čo u MP je to 12 mesiacov. Rozdiel v celkovom prežívaní nie je významne odlišný (35 mesiacov v prípade BP v porovnaní s 33 mesiacmi v prípade MP). Tolerovateľnosť v oboch vetvách liečby zodpovedala známemu profilu bezpečnosti príslušných liekov s významne väčším počtom znížených dávok vo vetve BP.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


Distribúcia

Polčas vylučovania t1/2ßpo 30-minútovej i.v. infúzii 120 mg/m2oblasť u 12 subjektov bol 28,2 minút.

Po 30 minútovej i.v. infúzi bol centrálny distribučný objem 19,3 l. Pri stabilných podmienkach nasledujúcich po i.v. bolusovej injekcii bol distribučný objem 15,8 - 20,5 l.

Viac ako 95 % látky je viazaných na plazmové proteíny (prevažne albumín).


Metabolizmus

Hlavnou cestou vylučovania bendamustínu je hydrolýza na monohydroxy- a dihydroxybendamustín. Tvorba N-desmethyl-bendamustínu a gama-hydroxybendamustínu hepatickým metabolizmom zahrňuje aj izoenzým CYP 1A2 cytochrómu P450. Súčasťou ďalšej významnej cesty metabolizmu bendamustínu je konjugácia s glutatiónom.

In-vitro bendamustín neinhibuje CYP 1A4, CYP 2C9/10, CYP 2D6, CYP 2E1 ani CYP 3A4.


Vylučovanie

Priemerný celkový klírens po 30-minútovej i.v. infúzii 120 mg/m2plochy povrchu tela u 12 probandov bol 639,4 ml/minúta. Približne 20 % podávanej dávky bolo nájdených v moči do 24 hodín. Množstvá vylučované v moči nasledovali v poradí monohydroxybendamustín > bendamustín > dihydroxybendamustín > oxidované metabolity > N-desmetylbendamustín. V žlči sa eliminujú predovšetkým polárne metabolity.


Poškodenie pečene

U pacientov s 30 - 70 %-ným nádorovým napadnutím pečene a u pacientov s miernou poruchou pečene (sérový bilirubín < 1,2 mg/dl) sa farmakokinetické správanie nezmenilo. Významnejšie rozdiely z hľadiska Cmax, tmax, AUC, t1/2ß, distribučného objemu a klírensu neboli medzi pacientmi s funkciami pečene a obličky v normále. Medzi AUC a celkovým klírensom bendamustínu je obrátená korelácia so sérovým bilirubínom.


Poškodenie obličiek

U pacientov s klírensom kreatinínu > 10 ml/min vrátane pacientov odkázaných na dialýzu neboli pozorované významnejšie rozdiely z hľadiska Cmax, tmax, AUC, t1/2ß, distribučného objemu a klírensu oproti pacientom s normálnymi funkciami pečene a obličky.


Probandi vo vyššom veku

Do farmakokinetických štúdií boli zaradení probandi vo veku až do 84 rokov. Vysoký vek nemá vplyv na farmakokinetiku bendamustínu.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Nežiaduce reakcie, ktoré neboli pozorované v klinických štúdiách, ale boli pozorované u zvierat pri expozíciách podobných klinickým a s možným významom pre klinické použitie boli nasledovné:

Histologické a funkčné vyšetrenia psov preukázali makroskopicky viditeľnú hyperémiu sliznice a krvácanie v gastrointestinálnom trakte. Mikroskopické vyšetrenia preukázali rozsiahle zmeny lymfatického tkaniva naznačujúce imunosupresiu a tubulárne zmeny obličiek a semenníka, ako aj atrofické, nekrotické zmeny epitelu prostaty.

Štúdie na zvieratách preukázali, že bendamustín je embryotoxický a teratogénny.

Bendamustín vyvoláva chromozómové aberácie a je mutagénny in-vivoaj in-vitro. V dlhodobých štúdiách na samiciach myší je bendamustín karcinogénny.


6. Farmaceutické informácie


6.1 Zoznam pomocných látok


Manitol


6.2 Inkompatibility


Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.


6.3 Čas použiteľnosti


3 roky.


Prášok sa musí rekonštituovať okamžite po otvorení injekčnej liekovky.

Rekonštituovaný koncentrát sa musí nariediť okamžite 0,9 % roztokom chloridu sodného.


Infúzny roztok

Chemická a fyzikálna stabilita po rekonštitúcii a nariedení bola preukázaná počas 3,5 hodiny pri 25 ºC/ 60 % relatívnej vlhkosti a 2 dni pri 2 ºC až 8 ºC v polyetylénových vakoch.


Z mikrobiologického hľadiska sa roztok musí použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, zodpovednosť za časy uchovávania pred použitím a za stav pred použitím nesie používateľ.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.


Podmienky na uchovávanie pripraveného alebo nariedeného lieku, pozri časť 6.3.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Hnedé sklenené injekčné liekovky typu I 25/26 ml alebo 60 ml s gumovou zátkou a hliníkovým otváracím viečkom.


25/26 ml injekčné liekovky obsahujú 25 mg bendamustíniumchloridua dodávajú sa v baleniach po 5, 10 a 20 injekčných liekoviek.


60 ml injekčné liekovky obsahujú 100 mg bendamustíniumchloridua dodávajú sa v baleniach po 5 injekčných liekoviek.


Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Pri manipulácii s Levactom sa treba vyhýbať vdýchnutiu, kontaktu s kožou alebo kontaktu so sliznicou (noste rukavice a ochranné odevy!). Kontaminované časti tela musia byť dôkladne umyté vodou a mydlom, oči sa musia umyť fyziologickým roztokom. Ak je to možné, odporúča sa pracovať na špeciálnych bezpečnostných pracovných stoloch (s laminárnym prúdením) s absorpčnou fóliou na jedno použitie nepriepustnou pre vodu. Tehotné pracovníčky musia byť z manipulácie s cytostatikami vylúčené.


Prášok na prípravu infúzneho koncentrátu sa musí rekonštituovať vodou pre injekcie, nariediť injekčným roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) a následne sa podáva intravenóznou infúziou. Musia byť dodržané aseptické podmienky.


1. Rekonštitúcia

Každú injekčnú liekovku Levactu obsahujúcu 25 mg bendamustíniumchloridu rekonštituujte v 10 ml vody pre injekcie pretrepaním.

Každú injekčnú liekovku Levactu obsahujúcu 100 mg bendamustíniumchloridu rekonštituujte v 40 ml vody pre injekcie pretrepaním.

Rekonštituovaný koncentrát obsahuje 2,5 mg bendamustíniumchloridu na 1 ml a vyzerá ako číry bezfarebný roztok.


2. Nariedenie

Ihneď po získaní číreho roztoku (spravidla po 5 – 10 minútach) narieďte celú odporúčanú dávku Levactu okamžite 0,9 % roztokom NaCl na získanie konečného objemu približne 500 ml.

Levact sa musí riediť 0,9 % roztokom NaCl a žiadnym iným injekčným roztokom.


3. Spôsob podávania

Roztok sa podáva intravenóznou infúziou v priebehu 30 – 60 minút.


Injekčné liekovky sú určené iba na jedno použitie.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Astellas Pharma GmbH

Postfach 50 01 66

D-80971 Mníchov

Nemecko

Telefón: +49 (0)89 45 44 01

Fax: +49 (0)89 45 44 13 29


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO


44/0439/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 27. jún 2011


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


11/2014


Levact 2,5 mg/ml