+ ipil.sk

EPIRUBICIN 'EBEWE' 2 mg/ ml



Príbalový leták


Písomná informácia pre používateľa


Epirubicin "Ebewe"2 mg/ml

infúzny koncentrát


epirubicíniumchlorid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete používať tento liek, pretože obsahuje pre vás dôležité informácie.

  • Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

  • Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.

  • Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ochorenia ako vy.

- Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, alebo lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa. Pozri časť 4.


V tejto písomnej informácii pre používateľa sa dozviete:

1. Čo je Epirubicin "Ebewe"a na čo sa používa

2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako použijete Epirubicin "Ebewe"

3. Ako používať Epirubicin "Ebewe"

4. Možné vedľajšie účinky

5 Ako uchovávať Epirubicin "Ebewe"

6. Obsah balenia a ďalšie informácie



1. Čo je Epirubicin "Ebewe"a na čo sa používa


Liečivo epirubicín sa používa na liečbu rôznych druhov nádorov. Môže sa používať samostatne, častejšie sa však používa v kombinácii s inými protinádorovými liečivami.


2. Čo potrebuje vedieť predtým, ako použijete Epirubicin "Ebewe"


Nepoužívajte Epirubicin "Ebewe"

  • ak ste alergický (precitlivený) na epirubicín, iné antracyklíny, antracenoidy alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Epirubicinu "Ebewe" (uvedených v časti 6),

  • ak máte závažné poškodenie funkcie srdca,

  • ak dojčíte.


Pri vnútrožilovom podaní:

  • ak máte zníženú funkciu kostnej drene, ktorá je zodpovedná za tvorbu červených krviniek,

  • ak máte závažné poškodenie pečene,

  • ak máte ochorenie srdcového svalu (myokardiopatia),

  • ak ste v nedávnej minulosti prekonali srdcový infarkt,

  • ak máte závažnú formu poruchy srdcového rytmu,

  • ak ste sa v minulosti liečili maximálnymi kumulatívnymi dávkami epirubicínu a/alebo inými antracyklínmi alebo antracenoidmi,

  • ak máte závažnú formu systémovej infekcie,

  • ak máte nestabilnú angínu pektoris.


Pri podaní do močového mechúra:

  • ak máte infekcie močového mechúra,

  • ak máte zápal močového mechúra,

  • ak máte v moči prítomnú krv,

  • ak máte rýchlo sa šíriace formy nádorov, ktoré prestupujú do močového mechúra alebo máte problémy pri zavádzaní cievky.


Upozornenia a opatrenia

Epirubicin "Ebewe" sa môže podávať len pod dohľadom kvalifikovaného lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou nádorov.


Keď ste sa predtým liečili antracyklínmi, ktoré patria medzi liečivá z rovnakej farmakologickej skupiny ako epirubicín, Epirubicin "Ebewe" sa môže používať len s opatrnosťou.


Okrem toho sa opatrnosť odporúča v prípade, ak vás liečili ožarovaním v oblasti pľúc.


Počas liečby epirubicínom nesmiete byť očkovaný živými vakcínami. Ak vás budú počas liečby epirubicínom očkovať inaktivovanými vakcínami (vakcíny obsahujúce usmrtené mikroorganizmy), odpoveď na ne môže byť znížená.


Epirubicín je vysoko škodlivý a injekcie musia byť vždypodávané kvalifikovanou osobou.


Iné lieky a Epirubicin "Ebewe"

Ak teraz užívate alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.


Lieky (obsahujúce cimetidín) proti nadmernému prekysleniu žalúdka zvyšujú účinok epirubicínu a nemajú sa užívať počas liečby Epirubicinom "Ebewe".


Osobitná opatrnosť je potrebná, ak užívate niektoré z nasledujúcich liekov:

  • lieky, ktoré môžu mať vplyv na srdce a/alebo pečeň

  • paklitaxel a docetaxel (liečivá používané pri niektorých formách nádorov)

  • interferón alfa-2b (liečivo používané pri niektorých formách nádorov a rakovine uzlín a pri niektorých formách zápalu pečene)

  • chinín (liečivo používané na liečbu malárie a kŕčov v nohách)

  • dexverapamil (liečivo používané na liečbu niektorých ochorení srdca)

  • očkovanie živými vakcínami

  • lieky, ktoré majú vplyv na kostnú dreň (cytostatiká, sulfónamidy, chloramfenikol, difenylhydantoín, deriváty amidopyrínu, liečivá proti retrovírusom)

  • trastuzumab (liečivo používané na liečbu rakoviny prsníka, ktoré je škodlivé na srdce) v kombinácii s antracyklínmi (liečivá, ktoré patria do rovnakej farmakologickej skupiny ako epirubicín), alebo ak máte užívať trastuzumab menej ako 25 týždňov potom, ako ste boli liečení epirubicínom. Trastuzumab a antracyklíny ako epirubicín sa nesmú používať spolu.

  • dexrazoxan, lebo pri jeho používaní s antracyklínmi môže nastať útlm činnosti kostnej drene.


Tehotenstvo, dojčenie a plodnosť

.Epirubicin "Ebewe"sa nesmie používať počas tehotenstva, ak to nenariadi lekár. Ak ste žena v plodnom veku, musíte používať antikoncepciu, aby ste počas liečby a minimálne 6 mesiacov po liečbe Epirubicinom "Ebewe" zabránili počatiu.

Kontaktujteokamžitesvojho lekára,akotehotnietepočaslibyEpirubicinom "Ebewe".


Ak ste liečená Epirubicinom "Ebewe", nesmiete dojčiť. Skôr, ako začneteužívať akýkoľvekliekpočas dojčenia, poraďtesasosvomlekáromalebolekárnikom.


Mužom sa odporúča, aby sa pred začatím liečby Epirubicinom "Ebewe" poradili ohľadom konzervácie spermií a v priebehu liečby musia používať účinné metódy antikoncepcie.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Vplyv na schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhu strojov nie je známy. Používanie Epirubicinu "Ebewe"môže spôsobiť vedľajšie účinky (napr. nevoľnosť), ktoré vo väčšej alebo menšej miere môžu ovplyvniť bezpečnosť pri práci a schopnosť bezpečne viesť vozidlo.


Dôležité informácie o niektorých zložkách Epirubicinu "Ebewe"

Dávky do 10 ml: Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (22 mg) v dávke, t.j. v podstate neobsahuje sodík.

Dávky 10 ml a vyššie: Tento liek obsahuje 0,077 mmol/ml sodíka. Toto sa má zohľadniť u pacientov s diétou s kontrolovaným prísunom sodíka.


3. Ako používať Epirubicin "Ebewe"


Tento liek vám podá zdravotnícky personál; nepodávajte si ho sami.


Dávkovanie je vždy individuálne a musí ho vypočítať lekár.


Ak dostanete viac Epirubicinu "Ebewe", ako máte

Ak ste naraz dostali príliš vysokú dávku lieku, môže sa vyskytnúť závažné zníženie funkcie kostnej drene, ktoré môže viesť k zvýšenej tvorbe bielych krviniek alebo krvných doštičiek, zápalu sliznice v tráviacom trakte a akútnym ochoreniam funkcie srdca.


Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.


4. Možné vedľajšie účinky


Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.


Počas liečby epirubicínom boli pozorované a hlásené nasledujúce vedľajšie účinky s nasledovnou frekvenciou: Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb); časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb); menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb); zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 zo 1000 osôb); veľmi zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 zo 10 000 osôb), neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).


Najčastejšími vedľajšími účinkami sú oslabenie činnosti kostnej drene, vedľajšie účinky postihujúce tráviaci trakt, nechutenstvo, vypadávanie vlasov a infekcia.


Infekcie a nákazy

Časté: Infekcia

Neznáme: Septický šok, sepsa (chorobný stav spôsobený preniknutím choroboplodných mikroorganizmov do krvného obehu), zápal pľúc (pneumónia)


Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)

Zriedkavé: Nádorové bujnenie bielych krviniek (akútna lymfatická leukémia, akútna myelogénna leukémia)


Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi časté: Oslabená činnosť kostnej drene (leukopénia, granulocytopénia a neutropénia, anémia a febrilná neutropénia)

Menej časté: Zníženie počtu krvných doštičiek (trombocytopénia)

Neznáme: Krvácanie a nedostatočné okysličenie tkanív v dôsledku potlačenej činnosti kostnej drene (hemorágia a hypoxia tkanív v dôsledku myelosupresie)


Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: Preciltivenosť (anafylaxia)


Poruchy metabolizmu a výživy

Časté Strata chuti do jedla (anorexia), strata tekutín (dehydratácia)

Zriedkavé Zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (hyperurikémia)


Poruchy nervového systému

Zriedkavé Závraty


Poruchy oka

Neznáme Zápal očných spojoviek (konjunktivitída), zápal očnej rohovky (keratitída)


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zriedkavé Zlyhanie srdca v dôsledku preťaženia (kongestívne zlyhávanie srdca: dyspnoe, edém, hepatomegália, ascites, pľúcny edém, pleurálne efúzie, nepravidelný rytmus) škodlivé účinky na srdce (napr. abnormálne EKG, arytmie, kardiomyopatia), poruchy srdcového rytmu: ventrikulárna tachykardia, bradykardia, AV blokáda, ramienková blokáda


Poruchy ciev

Časté: Návaly horúčavy

Menej časté: Zápal žíl (flebitída), zápalové ochorenie žíl sprevádzané tvorbou zrazenín (tromboflebitída)

Neznáme: Šok, upchanie cievy krvnou zrazeninou (tromboembólia), vrátane pľúcnej embólie


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: Zápal sliznice , zápal pažeráka, zápal sliznice ústnej dutiny, vracanie, hnačka, nutkanie na vracanie

Neznáme: Narušenie sliznice ústnej dutiny, vredy v ústach, bolesť v ústach, pocit pálenia v ústach, krvácanie v ústach a pigmentácia (zafarbenie) úst


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté: Vypadávanie vlasov

Zriedkavé: Žihľavka

Neznáme: Miestne reakcie, vyrážka, svrbenie, kožné zmeny, kožné zápalové ochorenie, začervenanie, nahromadenie kožného farbiva na pokožke a v nechtoch, citlivosť na svetlo, zvýšená citlivosť kože vystavenej ožarovaniu (reakcie na predchádzajúce ožarovanie)


Poruchy obličiek a močových ciest

Veľmi časté: Červené zafarbenie moču počas 1 až 2 dní po podaní


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Zriedkavé: Vynechávanie menštruácie, neprítomnosť spermií v ejakuláte


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: Začervenanie v mieste infúzie

Zriedkavé: Malátnosť, celková telesná slabosť, horúčka, zimnica

Neznáme: Zhrubnutie steny žily (fleboskleróza), lokálna bolesť, závažná celulitída, odumretie tkaniva po neúmyselnom podaní injekcie do miesta vedľa žily


Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Neznáme: Asymptomatický pokles ejekčnej frakcie ľavej komory


Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu

Časté: Zápal močového mechúra z chemických príčin. Po podaní do močového mechúra bolo pozorované zriedkavé krvácanie.


Podanie do močového mechúra

Po podaní do močového mechúra sa spätne vstrebáva len malé množstvo liečiva, závažné systémové vedľajšie účinky lieku ako aj alergické reakcie sú zriedkavé. Najčastejšie sa hlásili miestne reakcie ako pocit pálenia a časté močenie (polakizúria). Zriedkavo boli hlásené zápaly močového mechúra bakteriálneho alebo chemického pôvodu. Tieto nežiaduce účinky sú väčšinou prechodné.


Hlásenie nežiaducich účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľa.Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.


5. Ako uchovávať Epirubicin "Ebewe"


Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.


Uchovávajte pri teplote 2 oC– 8 oC, chráňte pred svetlom.


Uchovávanie infúzneho koncentrátu v chladovom režime môže mať za následok gélovatenie roztoku. Tento gélový produkt sa vráti do ľahko viskózneho až premenlivého roztoku po 2 až maximálne 4 hodinách ustálenia do rovnovážneho stavu pri kontrolovanej teplote miestnosti (15 °C až 25 °C). Infúzny koncentrát sa má použiť do 24 hodín po vybratí z chladničky.


Nepoužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. Obsah balenia a ďalšie informácie


Čo Epirubicin "Ebewe"obsahuje


- Liečivo je epirubicíniumchlorid.

Jedna 5 ml injekčná liekovka obsahuje 10 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 20 ml injekčná liekovka obsahuje 40 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 25 ml injekčná liekovka obsahuje 50 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 50 ml injekčná liekovka obsahuje 100 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 100 ml injekčná liekovka obsahuje 200 mg epirubiciniumchloridu.

- Ďalšie zložky súchlorid sodný, kyselina chlorovodíková, voda na injekciu.


Ako vyzerá Epirubicin "Ebewe"a obsah balenia


Infúzny koncentrát je číry červený roztok.


Veľkosť balenia:

5, 20, 25, 50 a 100 ml injekčná liekovka z priehľadného skla alebo polypropylénu s ochranným plastovým obalom ONCO-Safe alebo bez neho.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Ebewe Pharma Ges.m.b.H. Nfg.KG,

A-4866 Unterach, Rakúsko


Táto písomná informácia pre používateľa bola naposledy aktualizovaná v máji 2014.


------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nasledujúca informácia je určená len pre zdravotníckych pracovníkov:


Pokyny pre používanie/zaobchádzanie s liekom

Prípravu injekčného roztoku musia vykonávať zaškolení zdravotnícky pracovníci v aseptických podmienkach.


Príprava infúzneho roztoku sa má vykonávať vo vyhradenom aseptickom priestore.


Má sa používať adekvátne ochranné oblečenie.


Musia sa vykonať opatrenia, aby sa zabránilo náhodnému vniknutiu lieku do očí. V prípade kontaktu lieku s očami vypláchnite oči dostatočným množstvom vody a/alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného. Potom vyhľadajte lekársku pomoc.


V prípade kontaktu lieku s pokožkou dôkladne umyte postihnuté miesto mydlom a vodou alebo

roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Avšak kožu nedrhnite kefou. Po stiahnutí rukavíc si vždy umyte ruky.


Ak sa liek rozleje alebo vytečie, najprv aplikujte roztok chlórnanu sodného (1 % dostupný chlórnan)

a potom vodu. Všetky predmety použité pri čistení sa majú likvidovať nižšie uvedeným

spôsobom.


Tehotné ženy nesmú zaobchádzať s cytotoxickými liekmi.


Primeraná pozornosť a bezpečnostné opatrenia sa majú venovať likvidácii všetkých materiálov

(injekčné striekačky, injekčné ihly, atď.) používaných na rekonštitúciu a/alebo riedenie cytotoxických

liekov.


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s miestnymi

požiadavkami.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


Inkompability

Injekčný roztok ani iný nariedený roztok epirubicínu sa nesmie miešať s inými liekmi.


Spôsob podávania

Epirubicín je iba na intravenózne alebo intravezikálne použitie.

Je potrebná opatrnosť, aby sa zamedzilo extravazácii. V prípade extravazácie sa musí podávanie okamžite ukončiť.


Čas použiteľnosti

18 mesiacov


Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 2C - 8C, chráňte pred svetlom.


Uchovávanie infúzneho koncentrátu v chladovom režime môže mať za následok gélovatenie roztoku. Tento gélový produkt sa vráti do ľahko viskózneho až premenlivého roztoku po 2 až maximálne 4 hodinách ustálenia do rovnovážneho stavu pri kontrolovanej teplote miestnosti (15 °C až 25 °C). Infúzny koncentrát sa má použiť do 24 hodín po vybratí z chladničky.


Epirubicín sa môže ďalej riediť pri aseptických podmienkach s 5 % roztokom glukózy alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného a podávať ako intravenóznu infúziu. Ak sa infúzny roztok, ktorý je pripravený pri úplných aseptických kontrolovaných podmienkach, uchováva v PVC, polypropylénových, polyetylénových alebo sklenených obaloch, je chemicky stabilný pri izbovej teplote 4 dni alebo 28 dní pri teplote 2C- 8ºC (v chladničke), v neprítomnosti svetla.


Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije okamžite, čas a podmienky uchovávania pred použitím sú zodpovednosťou používateľa a zvyčajne nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri 2C- 8°C.


7


EPIRUBICIN 'EBEWE' 2 mg/ ml

Súhrn údajov o lieku


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU


Epirubicin "Ebewe"2 mg/ ml


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


1 ml infúzneho koncentrátu obsahuje 2 mg epirubicíniumchloridu.


Jedna 5 ml injekčná liekovka obsahuje 10 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 20 ml injekčná liekovka obsahuje 40 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 25 ml injekčná liekovka obsahuje 50 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 50 ml injekčná liekovka obsahuje 100 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 100 ml injekčná liekovka obsahuje 200 mg epirubicíniumchloridu.


Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA


Infúzny koncentrát.


Číry červený roztok.


4. KLINICKÉ ÚDAJE


4.1 Terapeutické indikácie


Epirubicín sa používa na liečbu rôznych typov nádorových ochorení vrátane:

  • Karcinómu prsníka

  • Pokročilého karcinómu vaječníkov

  • Karcinómu žalúdka

  • Malobunkového karcinómu pľúc


Ak sa podáva intravezikálne, prospešnosť podania epirubicínu sa potvrdila pri liečbe:

  • papilárneho karcinómu močového mechúra z prechodných buniek

  • karcinómov močového mechúra in-situ

  • profylaxie recidivujúceho povrchového nádoru močového mechúra po transuretrálnej resekcii.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania


Epirubicín je len na intravenózne alebo intravezikálne použitie.

Bezpečnosť a účinnosť epirubicínu u detí nebola stanovená.


Aby sa zabránilo extravazácii, je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.4). V prípade extravazácie sa musí podávanie okamžite ukončiť.


Infúzne roztoky sa pripravujú zriedením lieku s 0,9 % roztokom chloridu sodného alebo 5 % roztokom glukózy.


Zvyčajné dávkovanie

Ak sa epirubicín podáva v monoterapii, odporúčaná dávka pre dospelých je 60 – 90 mg/m2telesného povrchu; liek sa má podávať intravenózne. Dávku možno opakovať v 21-dňových intervaloch v závislosti od hematologického stavu pacienta a funkcie kostnej drene.


Ak sa vyskytnú príznaky toxicity zahrňujúce závažnú neutropéniu/neutropenickú horúčku a trombocytopéniu (ktoré môžu pretrvávať do 21. dňa) môže byť potrebná úprava dávky alebo posunutie nasledujúcej dávky.


Podávanie vysokých dávok

Epirubicín v monoterapii možno podávať vo vysokých dávkach na liečbu rakoviny pľúc podľa nasledovnej schémy:


Malobunkový karcinóm pľúc (predtým neliečený): 120 mg/m2telesného povrchu v 1. deň, každé 3 týždne.


Pri liečbe vysokými dávkami možno epirubicín podávať ako bolusovú intravenóznu infúziu počas

3 – 5 minút alebo ako infúziu s trvaním do 30 minút.


Karcinóm prsníka

V adjuvantnej liečbe skorého karcinómu prsníka u pacientov s pozitívnymi nálezmi v lymfatických uzlinách sa odporúčajú intravenózne dávky epirubicínu v rozsahu od 100 mg/m2(ako jednorazová dávka v 1. deň) do 120 mg/m2(rozdelených v dvoch denných dávkach v 1. a 8. deň) každé 3 – 4 týždnev kombinácii s intravenózne podávaným cyklofosfamidom a 5-fluorouracilom a perorálne podávaným tamoxifénom. U pacientov s poškodenou funkciou kostnej drene v dôsledku predchádzajúcej chemoterapie alebo rádioterapie, veku alebo neoplastickej infiltrácie kostnej drene sa odporúčajú nižšie dávky (60 – 75 mg/m2na konvenčnú liečbu a na liečbu vysokými dávkami 105 – 120 mg/m2). Celková dávka podaná v cykle sa môže rozdeliť na 2 –3 za sebou nasledujúce dni.

Nasledovné dávky epirubicínu sa zvyčajne používajú v monoterapii a v kombinovanej chemoterapii rôznych nádorov podľa nižšie uvedeného:


Indikácia karcinómu

Dávka epirubicínu (mg/m2)

Monoterapia

Kombinovaná terapia

Pokročilý karcinóm vaječníkov

60–90

50–100

Karcinóm žalúdka

60–90

50

Malobunkový karcinóm pľúc

120

120

Karcinóm močového mechúra

50 mg/50 ml alebo 80 mg/50 ml (karcinóm in-situ)

Profylaxia:

50 mg/50 ml týždenne počas 4 týždňov, potom mesačne počas 11 mesiacov


Dávky sa zvyčajne podávajú 1. deň alebo 1., 2. a 3. deň v 21-dňových intervaloch


Kombinovaná liečba

Ak sa epirubicínpoužíva v kombinácii s inými protinádorovými liekmi, dávka sa musí adekvátne znížiť. Zvyčajne používané dávky sú uvedené v tabuľke vyššie.


Poškodená funkcia pečene

Hlavnou cestou vylučovania epirubicínu je hepatobiliárny systém. U pacientov s poškodenou funkciou pečene sa má dávka znížiť na základe hladín bilirubínu v sére nasledovne:


Sérový bilirubín Zníženie dávky

24 – 51 μmol/l 50 %

> 51 μmol/l 75 %


Poškodená funkcia obličiek

Pri stredne závažnom poškodení funkcie obličiek sa vzhľadom na obmedzené množstvo epirubicínu vylučované močom nevyžaduje zníženie dávky. U pacientov so sérovým kreatinínom > 440 μmol/l sa však môže požadovať úprava dávky.


Intravezikálne podávanie

Epirubicín sa môže podať intravezikálne na liečbu superficiálneho karcinómu močového mechúra a karcinómuin-situ. Nemá sa podávať intravezikálne na liečbu invazívnych nádorov, ktoré prenikli stenou močového mechúra, pretože v týchto prípadoch je vhodnejšia systémová terapia alebo chirurgický výkon (pozri časť 4.3). Epirubicín sa tiež úspešne používa intravezikálne ako profylaktická látka po transuretrálnej resekcii superficiálnych nádorov na prevenciu recidív.


Na liečbu superficiálneho karcinómu močového mechúra sa odporúča nasledovný dávkovací režim, s použitím tabuľky riedenia uvedenej nižšie:


Instilácia 50 mg/50 ml (zriedených fyziologickým roztokom alebo vodou na injekciu) počas 8 týždňov.


Ak sa spozoruje lokálna toxicita, odporúča sa zníženie dávky na 30 mg/50 ml.


Karcinóm in-situ: Do 80 mg/50 ml (v závislosti od individuálnej znášanlivosti pacientom).


Na profylaxiu: podávanie 50 mg/50 ml počas 4 týždňov, následne instilácia rovnakej dávky počas 11 mesiacov.


TABUĽKA RIEDENIA ROZTOKOV NA INSTILÁCIU DO MOČOVÉHO MECHÚRA


Požadovaná dávka epirubicínu

Objem 2 mg/ml injekcie epirubicínu

Objem rozpúšťadla vody na injekciu alebo 0,9 % sterilný fyziologický roztok

celkový objem na instiláciu do močového mechúra

30 mg

15 ml

35 ml

50 ml

50 mg

25 ml

25 ml

50 ml

80 mg

40 ml

10 ml

50 ml


Roztok sa má v močovom mechúre zadržať 1-2 hodiny. Aby sa zabránilo nevhodnému zriedeniu močom, pacienta je potrebné poučiť, aby 12 hodín pred instiláciou neprijímal žiadne tekutiny. Počas instilácie sa má pacient občas otočiť a má byť poučený o tom, aby sa na konci instilačného času vymočil.


4.3 Kontraindikácie


  • Precitlivenosť na epirubicín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1., iné antracyklíny alebo antracenoidy.

  • Laktácia


Intravenózne podávanie:

  • pretrvávajúca myelosupresia

  • závažné poškodenie pečene

  • myokardiopatia

  • nedávny infarkt myokardu

  • závažné formy arytmií

  • predchádzajúca liečba maximálnymi kumulatívnymi dávkami epirubicínu a/alebo inými antracyklínmi alebo antracenoidmi (pozri časť 4.4)

  • pacienti s akútnymi systémovými infekciami

  • nestabilná angína pektoris


Intravezikálne podávanie:

  • infekcie močových ciest

  • zápal močového mechúra

  • hematúria

  • invazívne nádory prestupujúce do močového mechúra

  • problémy pri katetrizácii


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


Všeobecné - Epirubicín sa má podávať len pod dohľadom kvalifikovaného lekára so skúsenosťami pri používaní cytotoxickej liečby.


Pred začiatkom liečby epirubicínom sa musia pacienti zotaviť z akútnej toxicity (ako je stomatitída, neutropénia, trombocytopénia a celkové infekcie) z predchádzajúcej cytotoxickej liečby.


Keďže liečba vysokými dávkami epirubicínu (napr. ≥ 90 mg/m2každé 3 až 4 týždne) spôsobuje nežiaduce udalosti, ktoré sú zvyčajne podobné tým, ktoré sa pozorovali pri štandardných dávkach (< 90 mg/m2každé 3 až 4 týždne), závažnosť neutropénie a stomatitídy/mukozitídy sa môže zvýšiť. Liečba vysokými dávkami epirubicínu vyžaduje osobitnú pozornosť kvôli možným klinickým komplikáciám v dôsledku silnej myelosupresie.


Činnosť srdca - Rizikovým faktorom pri liečbe antracyklínmi je kardiotoxicita, ktorá sa môže prejaviť včasnými (t.j. akútnymi) alebo neskorými (t.j. oneskorenými) príhodami.


Včasné (t.j. akútne) príhody. Včasná kardiotoxicita epirubicínu zahrňuje hlavne sínusovú tachykardiu a/alebo abnormality v elektrokardiograme (EKG), ako sú nešpecifické zmeny ST- segmentu a T-vlny. Pozorovali sa tiež tachyarytmie zahrňujúce predčasné ventrikulárne kontrakcie, ventrikulárnu tachykardiu a bradykardiu ako aj átrioventrikulárnu a ramienkovú blokádu. Tieto príhody zvyčajne nie sú predzvesťou následného výskytu oneskorenej kardiotoxicity, zriedkavo sú klinicky významné a zvyčajne sa neberú do úvahy pri prerušení liečby epirubicínom.


Neskoré (t.j. oneskorené). Oneskorená kardiotoxicita vzniká zvyčajne neskôr, v priebehu liečby epirubicínom alebo po 2 až 3 mesiacoch po ukončení liečby, avšak hlásili sa tiež neskoršie príhody (niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby). Oneskorená kardiomyopatia sa prejavuje znížením ľavej ventrikulárnej ejekčnej frakcie (LVEF) a/alebo znakmi a príznakmi kongestívneho zlyhávania srdca (CHF) ako je dyspnoe, edém pľúc, hypostatický edém, kardiomegália a hepatomegália, oligúria, ascites, pleurálna efúzia a nepravidelný rytmus. Život ohrozujúce CHF je najzávažnejšou formou kardiomyopatie indukovanej antracyklínom a predstavuje toxicitu, ktorá je limitovaná kumulatívnou dávkou lieku.


Riziko vzniku CHF sa rapídne zvyšuje so zvyšujúcimi sa celkovými kumulatívnymi dávkami epirubicínu v rozsahu 900 mg/m2; táto kumulatívna dávka sa smie prekročiť len pri extrémnej opatrnosti (pozri časť 5.1).

Predtým ako pacienti podstúpia liečbu epirubicínom, musí sa u nich vyhodnotiť a počas terapie monitorovať činnosť srdca, aby sa minimalizovalo riziko vzniku závažného poškodenia srdca. Riziko sa môže znížiť pravidelným sledovaním LVEF počas liečby s promptným vysadením epirubicínu pri prvom príznaku poškodenej funkcie. Vhodná kvantitatívna metóda pre opakované hodnotenie činnosti srdca (hodnotenie LVEF) zahŕňa viacúrovňovú rádionuklidovú angiografiu (MUGA) alebo echokardiografiu (ECHO). Predovšetkým u pacientov s rizikovými faktormi zvýšenej kardiotoxicity sa odporúča základné vyšetrenie srdca pomocou EKG a prípadne MUGA snímanie alebo ECHO. Najmä pri vyšších, kumulatívnych dávkach antracyklínu je potrebné vykonať opakované vyšetrenia MUGA alebo ECHO stanovenie LVEF. Metódy použité pre stanovenie by mali byť po celý čas rovnaké.


Vzhľadom na riziko vzniku kardiomyopatie sa má kumulatívna dávka 900 mg/m2epirubicínu prekročiť len pri extrémnej opatrnosti.


Rizikové faktory kardiotoxicity zahŕňajú aktívne alebo skryté kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúcu alebo súbežnú rádioterapiu v oblasti mediastína/perikardia, predchádzajúcu liečbu inými antracyklínmi alebo antracenoidmi a súbežné užívanie iných liekov, ktoré majú schopnosť potláčať kontraktilitu srdca alebo kardiotoxické lieky (napr. trastuzumab) (pozri časť 4.5) a riziko je zvýšené u starších pacientov.


U pacientov liečených trastuzumabom samotným alebo v kombinácii s antracyklínmi, ako epirubicín, sa pozorovalo zlyhanie srdca (New York Heart Association (NYHA) trieda II-IV). Môže byť stredne závažné až závažné a bolo spájané aj so smrťou. Trastuzumab a antracyklíny ako epirubicín sa v súčasnosti nesmú užívať v kombinácii, okrem prípadov dostatočne kontrolovaného klinického skúšania so súbežným monitoringom srdca. Pacienti, ktorí boli v minulosti liečení antracyklínmi, majú pri liečbe trastuzumabom taktiež zvýšené riziko kardiotoxicity, aj keď riziko je nižšie ako pri súbežnej liečbe traztuzumabom s antracyklínmi.


Keďže biologický polčas trastuzumabu je približne 4-5 týždňov, trastuzumab môže zotrvávať v cirkulácii po dobu 20-25 týždňov po jeho vysadení. Pacienti, ktorí boli liečení antracyklínmi ako epirubicín, môžu mať po prerušení liečby trastuzumabom zvýšené riziko kardiotoxicity. Ak je to možné, lekári sa majú vyhnúť liečbe antracyklínmi po dobu 25 týždňov po ukončení liečby trastuzumabom. Ak sa používajú antracyklíny ako epirubicín, je treba starostlivo monitorovať funkciu srdca.


Ak sa počas liečby trastuzumabom, ktorá nasledovala po liečbe epirubicínom, vyvinie symptomatické zlyhanie srdca, má sa liečiť bežnými liekmi s touto indikáciou.


Pozorné sledovanie činnosti srdca sa musí vykonávať u pacientov dostávajúcich vysoké kumulatívne dávky a u tých, ktorí sú vysoko rizikoví. Kardiotoxicita spôsobená epirubicínom sa však môže vyskytnúť aj pri nízkych kumulatívnych dávkach alebo pri neprítomnosti rizikových faktorov pre srdce.


Predpokladá sa, že toxicita epirubicínu a iných antracyklínov alebo antracenoidov je aditívna.


Hematologická toxicita - Ako pri iných cytotoxických látkach, aj epirubicín môže spôsobovať myelosupresiu. Pred a počas každého liečebného cyklu s epirubicínom sa má vyhodnotiť hematologický profil, zahrňujúci diferenciálny počet leukocytov (WBC). Na dávke závislá, reverzibilná leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia) je hlavným prejavom hematologickej toxicity zapríčinenej epirubicínom a je najčastejším akútnym toxickým účinkom tohto lieku. Leukopénia a neutropénia sa zvyčajne vyskytujú pri konvenčných a vysokých dávkach s maximálnym poklesom medzi 10. a 14. dňom a návratom na normálne hodnoty asi 21. deň, pričom sú pri vysokých dávkach závažnejšie. Môže sa tiež objaviť trombocytopénia a anémia. Klinické následky závažnej formy myelosupresie zahrňujú horúčku, infekciu, sepsu/septikémiu, septický šok, hemorágiu, hypoxiu tkanív alebo smrť.


Sekundárna leukémia - U pacientov liečených antracyklínmi, vrátane epirubicínu bola hlásená sekundárna leukémia s preleukemickou fázou alebo bez nej. Sekundárna leukémia sa častejšie vyskytuje pri podávaní takýchto liekov v kombinácii s antineoplastickými látkami poškodzujúcimi DNA, v kombinácii s rádioterapiou, ak sa pacienti predtým liečili cytotoxickými látkami alebo ak sa zvýšili dávky antracyklínov. Tieto formy leukémie môžu mať 1 až 3-ročné obdobie latencie. (Pozri časť 5.1).


Gastrointestinálny trakt - Epirubicín je emetogénny. Mukozitída/stomatitída sa zvyčajne objavuje krátko po podaní lieku a v prípade závažnej formy môže počas niekoľkých dní vyústiť do vredov sliznice. U väčšiny pacientov sa tento stav vráti do pôvodného po treťom týždni liečby.


Činnosť pečene - Hlavným miestom eliminácie epirubicínu je hepatobiliárny systém. Hladiny celkového bilirubínu a AST v sére sa majú vyhodnotiť pred a počas liečby epirubicínom. U pacientov so zvýšenou hladinou bilirubínu a AST sa môže objaviť pomalší klírens lieku so zvýšením celkovej toxicity. U týchto pacientov sa odporúčajú nízke dávky (pozri časť 4.2 a 5.2). Pacienti so závažnou formou poškodenia pečene nesmú dostávať epirubicín (pozri časť 4.3).


Činnosť obličiek - Pred a počas liečby sa má stanoviť hladina kreatinínu v sére. U pacientov s hladinami kreatinínu v sére > 5 mg/dl je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2)


Účinok v mieste injekcie - Injekcia do malej cievy alebo opakované injekčné podávanie do tej istej cievy môže viesť k fleboskleróze. Dodržaním odporúčaných spôsobov aplikácie sa môže minimalizovať riziko flebitídy/tromboflebitídy v mieste podania injekcie (pozri časť 4.2).


Extravazácia - Extravazácia epirubicínu pri intravenóznom podaní môže spôsobiť lokálnu bolesť, závažné poškodenia tkaniva (tvorba pľuzgierov, závažná forma celulitídy) alebo nekrózu. Ak by malo dôjsť k extravazácii počas podávania epirubicínu, infúzia lieku sa má okamžite prerušiť. Extravazácii, nežiaducemu účinku antracyklínov, je možné predísť alebo ho znížiť použitím špecifickej liečby, napr. dexrazoxanom (pozrite príslušné štítky s návodom na použitie). Bolesť sa u pacienta môže zmierniť ochladením postihnutého miesta a jeho ďalším ochladzovaním, použitím kyseliny hyalurónovej a DMSO. Počas nasledujúceho obdobia má byť pacient pozorne sledovaný, pretože po niekoľkých týždňoch môže vzniknúť nekróza. Ak dôjde k extravazácii, prípadná excízia sa má konzultovať s plastickým chirurgom.


Ostatné - Ako pri iných cytotoxických látkach, aj pri používaní epirubicínu bola náhodne hlásená tromboflebitída a tromboembólia, vrátane pľúcnej embólie (v niektorých prípadoch fatálnej).


Syndróm rozpadávajúceho sa nádoru -

Epirubicín môže spôsobiť hyperurikémiu v dôsledku rozsiahleho katabolizmu purínu, ktorá sa spája s rýchlou lýzou neoplastických buniek vyvolanej liekom (sydróm rozpadávajúceho sa nádoru). Po úvodnej liečbe sa majú stanoviť hladiny kyseliny močovej, draslíka, fosforečnanu vápenatého a kreatinínu v krvi. Prípadné komplikácie syndrómu rozpadávajúceho sa nádoru sa môžu minimalizovať hydratáciou, alkalizáciou moču a profylaxiou hyperurikémie alopurinolom.


Imunosupresívne účinky/zvýšená náchylnosť na infekcie - Podávanie živých alebo atenuovaných vakcín u pacientov s oslabeným imunitným systémom v dôsledku chemoterapeutických látok vrátane epirubicínu, môže viesť k závažnej alebo fatálnej forme infekcií (pozri časť 4.5).

U pacientov liečených epirubicínom sa treba vyhnúť vakcinácii živými vakcínami. Neživé alebo inaktivované vakcíny sa môžu podať hocikedy, odpoveď na tieto vakcíny môže byť znížená.


Reprodukčný systém - Epirubicín môže pôsobiť genotoxicky. Pacienti mužského a ženského pohlavia, ktorí sa liečia epirubicínom majú používať vhodné kontraceptíva. Ak je to vhodné a užitočné, pacientom, ktorí si želajú mať po ukončení liečby deti, sa má odporučiť poradentsvo v oblasti genetiky.


Ďalšie upozornenia a opatrenia pri iných spôsoboch podávania


Intravezikálne podávanie- Podávanie epirubicínu môže spôsobovať príznaky ako pri cystitídach chemického pôvodu (ako je dysúria, polyúria, noktúria, strangúria, hematúria, problémy s močovým mechúrom, nekróza steny močového mechúra) a konstrikciu močového mechúra. Osobitná pozornosť sa vyžaduje pri problémoch spojených s katetrizáciou (uretrálna obštrukcia v dôsledku masívnych intravezikálnych nádorov).


Intraarteriálne podávanie - Intraarteriálne podávanie epirubicínu (transkatetrálna arteriálna embolizácia za účelom lokalizovanej alebo regionálnej liečby primárneho hepatocelulárneho karcinómu alebo metastáz v pečeni) môže spôsobovať (okrem systémovej toxicity kvalitatívne podobnej tej, ktorá sa pozorovala po intravenóznom podaní epirubicínu) lokalizované alebo regionálne príhody, ktoré zahrňujú gastroduodenálne vredy (pravdepodobne v dôsledku refluxu liekov do artérie žalúdka) a zúženie žlčovodov v dôsledku sklerotizujúcej cholangitídy vyvolanej liekom. Tento spôsob podávania môže viesť k rozsiahlej nekróze perfundovaného tkaniva.


4.5 Liekové a iné interakcie


Epirubicín sa používa hlavne v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi. Aditívna toxicita sa môže prejaviť najmä účinkami na kostnú dreň/hematologický alebo gastrointestinálny systém (pozri časť 4.4). Použitie epirubicínu v kombinovanej liečbe s inými potenciálne kardiotoxickými liekmi ako aj súbežné užívanie iných liečiv s účinkom na srdce (napr. blokátory vápnikových kanálov), si počas liečby vyžaduje sledovanie činnosti srdca.


Epirubicín sa v značnej miere metabolizuje v pečeni. Zmeny v činnosti pečene spôsobené súbežnými liečbami môžu ovplyvniť metabolizmus, farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu epirubicínu (pozri časť 4.4.).


Antracyklíny vrátane epirubicínu sa nesmú súbežne podávať s inými kardiotoxickými liečivami, pokiaľ nie je činnosť srdca u pacienta pozorne sledovaná. U pacientov dostávajúcich epirubicín sa po ukončení liečby inými kardiotoxickými liečivami, najmä s dlhým polčasom ako je trastuzumab, môže vyskytnúť zvýšené riziko vývoja kardiotoxicity. Polčas trastuzumabu je približne 28,5 dní a v obehu môže pretrvávať do 24 týždňov. Preto, ak je to možné, má lekár predísť liečbe antracyklínmi počas 24 týždňov po vysadení trastuzumabu. Ak sa antracyklíny používali skôr, odporúča sa pozorné sledovanie činnosti srdca.


U pacientov dostávajúcich epirubicín sa má predísť vakcinácii živými vakcínami. Môžu sa podať usmrtené alebo inaktivované vakcíny; avšak účinnosť takýchto vakcín sa môže znížiť.


Cimetidín zvyšoval AUC epirubicínu o 50 % a počas liečby epirubicínom má sa vysadiť.


Paklitaxel, ktorý sa podával pred epirubicínom môže spôsobiť zvýšené plazmatické koncentrácie nezmeneného epirubicínu a jeho metabolitov vznikajúcich neskôr, ktoré avšak nie sú toxické ani účinné. Súbežné podávanie paklitaxelu alebo docetaxelu neoplyvňuje farmakokinetiku epirubicínu ak sa epirubicín podával pred taxánmi.


Táto kombinácia sa môže používať ak sa podávanie rozloží medzi dve liečivá. Infúzia epirubicínu a paklitaxelu sa má vykonať s minimálne 24-hodinovým odstupom medzi dvoma liečivami.


Dexverapamil môže meniť farmakokinetiku epirubicínu a prípadne zvyšovať jeho tlmivé účinky na kostnú dreň.


V jednej štúdii sa zistilo, že docetaxel môže zvyšovať plazmatickú koncentráciu metabolitov epirubicínu ak sa podáva hneď po epirubicíne.


Chinín môže urýchľovať úvodnú distribúciu epirubicínu z krvi do tkanív a môže vplývať na rozklad epirubicínu červenými krvinkami.


Súbežné podávanie interferónu α2b môže spôsobiť zníženie konečného polčasu eliminácie aj celkový klírens epirubicínu.


Pravdepodobnosť uvedených porúch hematopoézy je potrebné mať na pamäti pred a počas liečby inými liekmi, ktoré majú vplyv na kostnú dreň (napr. cytostatické látky, sulfónamidy, chloramfenikol, difenylhydantoín, deriváty amidopyrínu, liečivá proti retrovírusom).


U pacientov liečených kombinovanou liečbou antracyklínmi a dexrazoxanom môže nastať zvýšenie myelosupresie.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia


Poškodenie fertility

Epirubicín môže spôsobiť poškodenie chromozómov v ľudských spermiách. Muži, ktorí podstupujú liečbu epirubicínom majú používať účinné metódy antikoncepcie a ak je to vhodné a možné, poradiť sa o konzervácii spermií kvôli prípadnej ireverzibilnej sterilite spôsobenej liečbou.

Epirubicín môže spôsobiť amenoreu alebo predčasnú menopauzu u žien vo veku pred menopauzou.


Gravidita

Ženy vo fertilnom veku musia byť upozornené na to, aby sa chránili pred otehotnením, a aby používali účinné antikoncepčné metódy.


Údaje zo štúdií na zvieratách naznačujú, že epirubicín môže spôsobiť poškodenie plodu ak sa podáva gravidnej žene. Ak sa epirubicín používa počas gravidity alebo ak počas používania tohto lieku pacientka otehotnie, má sa u pacientky prehodnotiť potenciálne riziko pre plod.


Neuskutočnili sa štúdie u gravidných žien. Epirubicín sa počas gravidity smie používať iba ak možné prínosy prevažujú nad prípadným rizikom pre plod.


Laktácia

Nie je známe, či sa epirubicín vylučuje do materského mlieka. Pretože mnoho liekov, vrátane iných antracyklínov sa vylučuje do materského mlieka a kvôli možným závažným vedľajším reakciám epirubicínu u dojčených detí, majú matky pred používaním tohto lieku dojčenie prerušiť.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje


Vplyv epirubicínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje nebol systematicky hodnotený.


4.8 Nežiaduce účinky


Počas liečby epirubicínom boli pozorované a hlásené nasledujúce nežiaduce účinky s nasledovnou frekvenciou: Veľmi časté (1/10); časté (1/100 až < 1/10); menej časté (1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

U viac ako 10 % liečených pacientov sa môže očakávať výskyt nežiaducich účinkov. Najčastejšími nežiaducimi účinkami je myelosupresia, gastrointestinálne nežiaduce účinky, anorexia, alopécia, infekcia.


Infekcie a nákazy

Časté:Infekcia

Neznáme:Septický šok, sepsa, pneumónia


Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifických novotvarov (cysty a polypy)

Zriedkavé:Akútna lymfatická leukémia, akútna myelogénna leukémia


Poruchy krvi a lymfatického systému

Veľmi časté:Myelosupresia (leukopénia, granulocytopénia a neutropénia, anémia a febrilná neutropénia)

Menej časté:Trombocytopénia

Neznáme:Hemorágia a hypoxia tkanív v dôsledku myelosupresie


Poruchy imunitného systému

Zriedkavé:Anafylaxia


Poruchy metabolizmu a výživy

Časté:Anorexia, dehydratácia

Zriedkavé:Hyperurikémia (pozri časť 4.4)


Poruchy nervového systému

Zriedkavé:Závraty


Poruchy oka

Neznáme: Konjunktivitída, keratitída


Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Zriedkavé:Kongestívne zlyhávanie srdca, (dyspnoe, edém, hepatomegália, ascites, pľúcny edém, pleurálne efúzie, nepravidelný rytmus) kardiotoxicita (napr. abnormality EKG, arytmie, kardiomyopatia), ventrikulárna tachykardia, bradykardia, AV blokáda, ramienková blokáda


Poruchy ciev

Časté:Návaly horúčavy

Menej časté:Flebitída, tromboflebitída

Neznáme:Šok, tromboembólia, vrátane pľúcnej embólie


Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté:Mukozitída, ezofagitída, stomatitída, vracanie, hnačka, nauzea

Neznáme:Erózia sliznice ústnej dutiny, vredy v ústach, bolesť v ústach, pocit pálenia v ústach, krvácanie v ústach a bukálna pigmentácia


Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi časté:Alopécia

Zriedkavé:Urtikária

Neznáme:Miestna toxicita, vyrážka, svrbenie, kožné zmeny, erytém, začervenanie, hyperpigmentácia kože a nechtov, fotosenzitivita, hypersenzitivita ožiarenej kože (reakcie na predchádzajúce ožarovanie v minulosti)



Poruchy obličiek a močových ciest

Veľmi časté:Červené zafarbenie moču počas 1 až 2 dní po podaní


Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Zriedkavé:Amenorea, azoospermia


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté:Erytém v mieste infúzie

Zriedkavé:Malátnosť, asténia, horúčka, zimnica

Neznáme:Fleboskleróza, lokálna bolesť, závažná celulitída, nekróza tkaniva po neúmyselnej paravenóznej injekcii


Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Zriedkavé:Zmeny hladín transamináz

Neznáme:Asymptomatický pokles ejekčnej frakcie ľavej komory


Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu

Časté:Cystitída z chemických príčin, občasná hemorágia bola pozorovaná po intravezikálnom podaní (pozri časť 4.4)


Intravezikálne podávanie:

Po intravezikálnej instilácii sa reabsorbuje len malé množstvo liečiva, závažné systémové vedľajšie účinky lieku ako aj alergické reakcie sú zriedkavé. Najčastejšie hlásené sú miestne reakcie ako pocit pálenia a časté močenie (polakizúria). Zriedkavo bol hlásený výskyt cystitíd bakteriálneho alebo chemického pôvodu (pozri časť 4.4). Tieto nežiaduce účinky lieku sú vo väčšine prípadov reverzibilné.


Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenie na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie


Akútne predávkovanie epirubicínom vedie k myelosupresii (najmä leukémii a trombocytopénii), toxickým účinkom na gastrointestinálny trakt (najmä mukozitída) a akútnym srdcovým komplikáciám. Latentné srdcové zlyhávanie bolo pozorované po niekoľkých mesiacoch až rokoch po ukončení liečby antracyklínmi (pozri časť 4.4). Pacienta je potrebné pozorne sledovať. Ak sa objavia príznaky srdcového zlyhávania, pacienti sa majú liečiť v súlade so všeobecnými usmerneniami.


Liečba: Symptomatická. Epirubicín nie je možné odstrániť dialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


5.1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: antineoplastické látky.

ATC kód: L01DB03


Epiribicín je antibiotikum zo skupiny antracyklínov s cytotoxickým účinkom. Mechanizmus účinku epirubicínu súvisí s jeho schopnosťou viazať sa na DNA. Štúdie na bunkových kultúrach ukázali rýchly prienik do buniek, lokalizáciu v jadre a inhibíciu syntézy nukleových kyselín a mitózy. Epirubicín preukázal svoju účinnosť voči širokému spektru experimentálnych tumorov vrátane leukémií L 1210 a P388, sarkómov SA 180 (solídne a ascitické formy), melanómu B16, mamárneho karcinómu, Lewisovho karcinómu pľúc a karcinómu hrubého čreva 38. Rovnako preukázal svoju účinnosť proti ľudským tumorom transplantovaným do myší zbavených týmusu (melanóm, karcinómy prsníka, pľúc, prostaty a ovária).


5.2 Farmakokinetické vlastnosti


U pacientov s fyziologickou funkciou pečene a obličiek, plazmatické hladiny epirubicínu po intravenóznom podaní 60-150 mg/m2lieku opisujú trojexponenciálnu klesajúcu schému s veľmi rýchlou prvou fázou a pomalou terminálnou fázou s priemerným polčasom približne 40 hodín. Tieto dávky sa pohybujú v rámci limitov farmakokinetickej linearity z hľadiska hodnôt plazmatického klírensu a metabolickej cesty. Rozsiahla lineárna farmakokinetika je medzi 60 a 120 mg/m2, hranica dávkovej linearity je 150 mg/m2. Hlavné metabolity, ktoré boli identifikované, sú epirubicinol

(13-OH- epirubicín) a glukuronidy epirubicínu a epirubicinolu.


Vo farmakokinetických štúdiách u pacientov s karcinómom močového mechúra in-situsú plazmatické hladiny epirubicínu po intravezikálnej instilácii typicky nízke (< 10 ng/ml). Výrazná systémová resorpcia sa preto nepredpokladá. U pacientov s léziami na sliznici močového mechúra (napr. tumor, cystitída, chirurgický zákrok) sa môže očakávať zvýšená miera resorpcie.


4’-O-glukuronidácia odlišuje epirubicín od doxorubicínu a môže prispievať k rýchlejšej eliminácii epirubicínu a k jeho zníženej toxicite. Plazmatické hladiny hlavného metabolitu 13-OH derivátu (epirubicinolu) sú trvale nízke a prakticky porovnateľné s plazmatickými hladinami nezmeneného lieku.


Epirubicín sa vylučuje predovšetkým pečeňou;vysoké hladiny plazmatického klírensu (0,9 l/min) naznačujú, že toto pomalé vylučovanie je spôsobené značnou distribúciou do tkanív. Močom sa vylúči približne 9 – 10 % podanej dávky v priebehu 48 hodín.


Vylučovanie žlčou predstavuje hlavnú cestu vylučovania, približne 40 % podanej dávky sa objaví v žlči v priebehu 72 hodín. Liek neprechádza cez hematoencefalickú bariéru.


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Cieľovými orgánmi u potkanov, králikov a psov po opakovanom dávkovaní epirubicínu boli hematolymfopoetický systém, gastrointestinálny trakt, obličky, pečeň, reprodukčné orgány. Epirubicín bol tiež kardiotoxický u potkanov, králikov a psov.


Epirubicín, tak ako ostatné antracyklíny, bol mutagénny, genotoxický, embryotoxický a karcinogénny u potkanov.


Ani u potkanov a ani u králikov sa nepozorovali malformácie, hoci tak ako ostatné antracyklíny a cytotoxické lieky, aj epirubicín sa musí považovať za potenciálne teratogénny.


Štúdia lokálnej znášanlivosti u potkanov a myší ukázala, že extravazácia epirubicínu spôsobuje tkanivovú nekrózu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


6.1 Zoznam pomocných látok


0,9 % chlorid sodný, kyselina chlorovodíková, voda na injekciu.


6.2 Inkompatibility


Injekčný roztok ani iný nariedený roztok epirubicínu sa nesmie miešať s inými liekmi.


6.3 Čas použiteľnosti


18 mesiacov


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie


Uchovávajte pri teplote 2C - 8C, chráňte pred svetlom.


Uchovávanie infúzneho koncentrátu v chladovom režime môže mať za následok gélovatenie roztoku. Tento gélový produkt sa vráti do ľahko viskózneho až premenlivého roztoku po 2 až maximálne 4 hodinách ustálenia do rovnovážneho stavu pri kontrolovanej teplote miestnosti (15 °C až 25 °C). Infúzny koncentrát sa má použiť do 24 hodín po vybratí z chladničky.


Epirubicín sa môže ďalej riediť pri aseptických podmienkach s 5 % roztokom glukózy alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného a podávať ako intravenóznu infúziu. Ak sa infúzny roztok, ktorý je pripravený pri úplných aseptických kontrolovaných podmienkach, uchováva v PVC, polypropylénových, polyetylénových alebo sklenených obaloch, je chemicky stabilný pri izbovej teplote 4 dni alebo 28 dní pri teplote 2C- 8ºC (v chladničke), v neprítomnosti svetla.


Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije okamžite, čas a podmienky uchovávania pred použitím sú zodpovednosťou používateľa a zvyčajne nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri 2C- 8°C.


6.5 Druh obalu a obsah balenia


Injekčná liekovka zo skla hydrolytickej triedy I (Ph. Eur.), polypropylénová injekčná liekovka s ochranným plastovým obalom ONCO-Safe alebo bez neho.

Papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.


Veľkosť balenia:10 mg/5 ml, 40 mg/20 ml, 50 mg/25 ml, 100 mg/50 ml, 200 mg/100 ml.


Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekom


Prípravu injekčného roztoku musí vykonávať vyškolený zdravotnícky personál za aseptických podmienok.


Príprava infúzneho roztoku sa má vykonávať vo vyhradenom aseptickom priestore.


Má sa používať vhodné ochranné oblečenie.


Musia sa prijať opatrenia, aby sa zabránilo náhodnému vniknutiu lieku do očí. V prípade kontaktu lieku s očami, vypláchnite oči veľkým množstvom vody a/alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného. Potom vyhľadajte lekársku pomoc.


V prípade kontaktu lieku s pokožkou dôkladne umyte postihnuté miesto mydlom a vodou alebo

roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Kožu však nedrhnite kefou. Po stiahnutí rukavíc si vždy umyte ruky.


Rozliaty alebo vytečený roztok sa má odstrániť najprv zriedeným roztokom chlórnanu sodného (1 % dostupný chlór) a potom vodou. Všetky predmety použité pri čistení sa majú zlikvidovať nižšie uvedeným spôsobom.


Tehotné zdravotnícke pracovníčky nesmú zaobchádzať s cytotoxickým liekom.


Primeranú pozornosť a bezpečnostné opatrenia je potrebné venovať likvidácii predmetov (injekčné striekačky, injekčné ihly atď.) používaných na rekonštitúciu a/alebo riedenie cytotoxických

liekov.


Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi

požiadavkami.


Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Ebewe Pharma Ges.m.b.H. Nfg.KG

Mondeseestrasse 11

A-4866 Unterach

Rakúsko


9. REGISTRAČNÉ ČISLO


44/0107/02-S


10. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


Dátum prvej registrácie: 7.6.2002

Dátum posledného predĺženia registrácie: 14.12.2009 / bez časového obmedzenia


11. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


Máj 2014

13



EPIRUBICIN &apos;EBEWE&apos; 2 mg/ ml